Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

13. Kapitola – Prázdniny plné problémov - časť 1/3

21. února 2012 v 17:38 | Simon |  Tieň nádeje
13. Kapitola - Prázdniny plné problémov



Keď som zbadala Traya pri dverách a uvedomila si, ako to preňho muselo asi vyzerať, tak som chápala jeho pohľad ktorý venoval Hugovi. On ho však nepochopil a preto nenápadne vytiahol svoj boxer. Udrela som ho lakťom do brucha tak, že sa zlomil v páse.
"To nech ťa ani nenapadne. Toto je môj priateľ Tray." Predstavila som ho. Podišla som k Trayovi.
"Nie je to tak ako to vyzerá." Chcela som mu to vysvetliť, ale Tray bol iného názoru.
"Vyhýbaš sa mi dva dni! Neozveš sa! Nič! A potom, keď za tebou prídem a čakám tu na teba niekoľko hodín, tak prídeš s nejakým chalanom a povieš mi, že to nie je tak ako to vyzerá?! Tak ako to do pekla je?!"
Svojím spôsobom mal pravdu, pretože pán profesor mi zabral všetok voľný čas a Trayovi som preto ani len nezavolala.
"Nekrič po nej!" Zavrčal Hugo. Nemal rád keď ľudia v jeho blízkosti zvyšovali hlas. Tray sa k nemu priblížil a ja som si až teraz uvedomila, že stavbou tela si sú dosť podobní. I keď Tray nebol taký mohutný, skôr elegantný.
"Ja po nej nekričím." Povedal potichu.
"Prečo si s niekým ako je on? Máš na viac!" Tray ho udrel a ja som zdesene zakričala. Začali sa mlátiť. Nemohla som ich od seba odtrhnúť, ale snažila som sa ako som vedela. Asi preto som dostala lakťom do tváre.
Ponaučenie? Ak si dievča, nepleť sa do chlapských bitiek. Nechcela som to, a ani som to ešte necítila, ale spustili sa mi slzy a cúvla som pár krokov dozadu.
"Vypadnite! Obaja! Okamžite zmiznite z mojej verandy!" Prekvapene zastali a pozreli sa na mňa.
"Mary..."
"Nie! Už si toho dnes urobil tak akurát dosť!" Zakričala som na Traya. Vbehla som do bytu a zamkla za sebou dvere. Oprela som sa o ne chrbtom a posunula sa po nich na zem. Romeo mi začal oblizovať boľavú stranu tváre.
O pár minút som začula klopanie.
"Mary! Otvor! Ja som nechcel! Prepáč!"
"Choď preč Tray!" I keď bol ten čo ma udrel Hugo, cítila som to, akoby ma zasiahol Tray. Bola som nahnevaná a urazená.
"Neodídem, kým mi neotvoríš."
"Tak v tom prípade ti želám dobrú noc!" Povedala som mu cez dvere. Dala som si dlhú sprchu a ošetrila tvár. Celú noc som sa prevaľovala.
Bolo to hlavne preto, lebo som stále videla Trayov obrys za dverami. Skutočne tam zostal a zo mňa moje emócie proste odišli. Vyhrabala som sa s postele a prišla ku dverám.
"Tray?" Postavil sa zo zeme. Otvorila som dvere.
"Poď dnu." Povedala som mu. Zase som si ľahla a spravila mu vedľa seba miesto.
"Odpusť mi to. Nechcel som tak vybuchnúť, ale predstava toho, že o teba prídem pre nejakého nadutého..."
"Pokračuj a vrátiš sa za dvere."
"Prepáč." Pomkol sa ku mne bližšie a prehodil mi ruku cez brucho.
"Prehnal si to! Hugo je kamarát. Poznám ho z detského domova. Nikdy som ani len neuvažovala nad tým, že by som s ním niečo mala. Alebo, že by som ti zahla. Najviac mi je ľúto, že si o mne myslíš niečo také."
"Ja si nemyslím... pozri sa. Keď sa ťa tak zastal a začal mi prikazovať, tak..."
"Kričal si na mňa! Jasné, že sa ma zastal!"
"Ale to je ten dôvod prečo som sa tak naštval!"
"Ty si trdlo. On nenávidí, keď niekto zvyšuje hlas. Jeho rodina sa kvôli hádkam rozpadla. Ako dieťa si vďaka tomu veľa vytrpel. Preto, keď niekto zvýši hlas, začne byť nervózny a trochu agresívny."
"To som nevedel."
"Ani si nemohol. Nedal si mi šancu ti niečo vysvetliť. Tray, ak mi nebudeš dôverovať, náš vzťah dlho nevydrží."
"Je mi to ľúto. Sľubujem, že sa budem kontrolovať." Neviem prečo, ale začalo mi to vlastne lichotiť. Môj priateľ sa kvôli mne od žiarlivosti pobil so zápasníkom wrestlingu. Usmiala som sa, ale zabolela ma z toho tvár.
"Ty si ako lekno. Lekno biele." Pošepkal mi Tray pri tom ako si položil tvár na moje rameno.
"Čože som?"
"Ja som bahno a ty si tá krásna vec v mojom živote. Si lekno biele, pretože len lekno môže byť a prežiť v bahne a napriek tomu zostať nádherne čisté, biele a jasné. Si lekno." Zamumlal mi do vlasov.
Jeho dych sa spomalil a nevedomky sa ku mne privinul tuhšie. Usmiala som sa. Po hneve vo mne nezostala ani stopa. Zaspala som tiež.
Na druhý deň sme v škole boli už vážne len z nutnosti. Neučilo sa, nikto nedával pozor a v škole to celkovo prebiehalo akoby bola nepretržitá prestávka. Všetci sme ignorovali zvonenia. Nemyslím len študentov, ale aj učiteľov. Tí sa po prvej hodine už ani neobťažovali ukazovať sa v nejakej triede. Nemalo to zmysel.
Mali by robiť aspoň dozor, alebo čo a zástupkyňa riaditeľa sa o to snažila. Dohliadala na nás, ale po tom ,čo na ňu nejaký študenti hodili nazbieraný prach z kriedy to vzdala aj ona a nechala nás nech si robíme čo chceme.
Teraz sme sedeli už na obede, kde nejaká banda báb tancovala na stoloch na vianočnú melódiu. Zasmiala som sa a potiahla Ronnie za rukáv.
"Poď sa k nim pridať!" Povedala som jej cez hluk v miestnosti.
"Ani ma nehne!"
"Čakám ťa tam!" Rozbehla som sa k tanečnému stolu a vyliezla k ostatným. Chalani začali pískať a keď sa k nám pridala aj Ronnie začali doslova šalieť.
Prečo sa pred prázdninami neuvoľniť? Či nestrápniť?
Ryan začal pískať a Tray zazeral na každého chalana čo sa priblížil k tanečnému stolu. Ten stôl bol normálny, lenže po tom, ako sme tam začali tancovať ,sa tam veľmi jesť nedalo a tak je z neho momentálne tanečný stôl.
Chcela som spraviť stojku, ale akosi sa mi to nevydarilo a tak som pristála na zemi. Všetci čo to videli sa začali strašne smiať.
"Čo keby mi niekto pomohol?" Spýtala som sa so smiechom. Erik ma postavil na nohy.
"Už vám pekne preskakuje."
"Celý deň. Ale prázdniny budú nuda. Musíme to vykompenzovať takto."
"Jasné." Zakrútil nado mnou hlavou, akoby mi už nebolo pomoci.
"Radšej nechcem vedieť čo vyvádzaš keď si pod parou."
"Nevieš o čo prichádzaš." Pokrčila som ramenami.
"Pôjdeme?" Spýtal sa ma Tray.
"Jasné, prečo nie. Na jeden deň som sa strápnila už dosť." S Trayom sme išli ku mne domov po moje pobalené veci a po Romea. Potom sme išli rovno k Trayovi. Celé prázdniny budem u nich doma. Gregor, Trayov otec povolil, aby bol Romeo v dome, za čo som mu bola vďačná. Nechcela som, aby bol vonku. Je to rozmaznaný pes, vonku by skučal a zavíjal na okná.
Ako náhle sme vošli do domu tak sa Romeo pustil na prieskum. Vydesil pár slúžok a potom sa k nám vrátil s vrtiacim chvostom.
Uvedomila som si, že aj keď som v tomto dome už bola, tak som svoju izbu ešte nevidela. Tray ma odviedol rovno tam. Bola tam ohromná posteľ s baldachýnom. Jeden pracovný stôl a notebookom, na ktorom bola moja fotka s Trayom. Ukázala som na ňu.
"Kedy sme sa fotili? Vôbec neviem, že by sme sa niekedy fotili." Pozrela som sa naňho a ani mi nemusel odpovedať.
"Ronnie." Prikývol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama