Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

15. Kapitola – Novinky - časť 1/2

21. února 2012 v 17:46 | Simon |  Tieň nádeje
15. Kapitola - Novinky



Sedela som v lavici v škole a všetci sa bavili o zážitkoch z prázdnin. Čo robili a čo zažili. Jeden bol na prázdninách s rodinou. Druhá bola sama doma a tretí sa opitý stratil v lese pri čom netušil, ako sa tam dostal a ani prečo tam išiel. Osobne som sa na tejto historke smiala najviac.
Vošiel k nám do triedy riaditeľ. Bol celý vysmiaty a myslím, že to bolo preto, lebo Monika prijala jeho žiadosť o ruku. Nemajú určený termín ani nič podobné. Monika sa s tým nechce uponáhľať, ale je presvedčená o tom, že chce byť s Adamom. Poďakovala mi za to, že som jej to schválila i keď to ,že bol u mňa Adam a požiadal ma o jej ruku sme si nechali pre seba. Vedeli to len decká v decáku, ale Monika sa dozvie všetko.
"Počúvajte ma!" Zvolal, aby si získal pozornosť ostatných v triede. Stíchli a posadali si na svoje miesta.
Riaditeľ v našej triede bol predsa len niečím výnimočný.
"Vítam Vás v Novom roku a dúfam, že vaše študijné výsledky sa zlepšia." Nastalo malé frflanie a odniekiaľ sa ozval doslova výsmech.
"Nastane tu však pár zmien. Dostanete nového profesora na výtvarnú výchovu a umenie." Paris sa na mňa zadívala a ja som na ňu žmurkla. Z pier som jej vyčítala tiché ďakujem. O tomto sme vedeli len my dve. Že ju profesor zneužíval a že ja som bola tá, ktorá sa postarala o to, aby tu už neučil. Vlastne o to, aby neučil už ani v našej krajine.
"Taktiež sme dohovorili profesorovi etiky, aby na Vás viac dohliadol a aby vám dohovoril." Nastala ďalšia vlna nevôle.
"A posledná zmena je tá, že k vám príde nový študent, ktorý sa sem prisťahoval z veľkej diaľky a tak dúfam, že ho pekne privítate."
Prisahám, že všetky baby sa vystreli a začali sa upravovať. Prevrátila som očami. Aj chalani sa zatvárili dosť zvedavo.
"Viem, že je to zvláštne. Na začiatku roka sme prijali slečnu Timeovú, čo bolo dosť neobvyklé," Všetky oči v miestnosti sa pozreli na mňa. "a teraz sem prichádza niekto skoro v strede školského roka, no napriek tomu chcem, aby ste sa k nemu správali dobre a dali mu šancu pridať sa medzi vás." Ukázal smerom ku dverám a do triedy vošiel nejaký vysoký blond chalan. Pozrel sa na nás a vyzeral skutočne dobre.
Rozbúchalo sa mi srdce a mala som z neho zrazu fakt divný pocit. Akoby som ho poznala. Akoby som stretla niekoho, koho som celú večnosť nevidela. Bolo to zvláštne.
"Ahojte. Som Sebastián, ale hovoria mi Bast." Môj pocit sa znásobil. Vedela som, že ho poznám, ale ani za nič som si nevedela spomenúť odkiaľ.
"Páči sa ti?" Spýtal sa ma Tray. V jeho hlase mu znela zase žiarlivosť.
"Nie... Áno... Teda nie, nie. On len... Ja neviem..." Bola som celá domotaná a zmetená.
"Čo sa deje?"
"Mám z neho taký divný pocit. Akoby som ho poznala, no neviem si spomenúť odkiaľ." Tray sa zamračil.
"Nie je to jeden z tých ,čo ti chceli..."
"Čo?"
"No predsa tí dvaja čo ťa..."
"Tak už to vyklop! Ide to z teba ako s pomalšie ako z Ryana ospravedlnenie."
"Či to nie je jeden s tých dvoch, čo ťa chceli znásilniť." Posledné slovo povedal tak potichu, že som ho skoro nepočula. Uvedomila som si, že už som sa cez toto dostala.
"Nie, nemyslím Tray."
"Fajn, lebo ak by to bol jeden z nich, tak by som..."
"Dobre, dobre láska. Hlavne sa upokoj." Natiahla som sa a chytila ho za ruku.
"Možno sa mi to celé len zdá a nikde som ho nevidela."
Zrazu sa Sunny postavila na svoju stoličku, začala mávať nejakým časopisom a ukazovala pritom na Basta.
"Fíha! Tuším sa jedna s PMS zbláznila." Poznamenala som.
"Aké PMS? O čom to hovoríš?" Spýtal sa ma Adam.
"Hups. Ale nič. PMS je skratka pre Paris, Mindy a Sunny. Rozhodne to nemyslím ako skratku predmenštruačného syndrómu." Pokrútila som hlavou.
Moja poznámka však vyvolala smiech v triede. Vážne nikto do teraz netušil čo tá prezývka znamená. Nemôžem uveriť, že to nikomu nenapadlo. PMS je predsa také jasné. Akých mám len všímavých spolužiakov.
Vedela to len naša banda, ale aj tých to pobavilo.
"Chceš mi povedať, že nás voláš podľa toho syndrómu?" Spýtala sa urazene Paris.
"Ale nie!" Povedala som afektovane a chytila sa za srdce.
"Ja tú skratku myslím ako... ako... no veď viete..." Stíchla som.
Mysli, Mary, mysli.
Inak ťa tu tie tri zabijú.
"Myslela som to ako," dofrasa nič ma nenapadlo, "len obyčajné skratky." Zahmýrila som sa na stoličke a skĺzla sa pod lavicu. To vyvolalo ešte väčší smiech.
"To je jedno!" Zvolala Sunny a ja som jej prvý krát v živote v mysli poďakovala.
"On je on!" Povedala vysokým hlasom a zase začala ukazovať na Sebastiána. Keď sa na ňu naďalej všetci nechápavo pozerali, začala listovať v tom svojom časopise. Ukázala nám v ňom niekoľko fotografií na ktorých bol Bast.
"Je to model! A nie len taký obyčajný, ale super model, ktorý je skoro v každom časopise!" Bože hovorila to tak vzrušene, akoby pred ňou stál prezident len v tangáčoch.
"Nie že z toho pustíš do gatí!" Zvolal niekto spredu. Zasmiala som sa a Sunny si urazene sadla.
"Mary? Si to ty?" Spýtal sa ma zrazu Bast. Šokovane som sa vystrela na stoličke.
"Odkiaľ ma poznáš? Vedela som, že ťa poznám, ale neviem si spomenúť! Kto si?" Zasmial sa no zostal ticho.
"No ták! Povedz mi to!"
"Najskôr si so mnou začneš a potom si na mňa nepamätáš?" Spýtal sa so smiechom.
"Čo?!"
"Vy ženy ste strašné." Zakrútil hlavou.
"O čom to do pekla hovoríš?!" Rozčuľoval ma tým, ako si tu zo mňa robil dobrý deň.
"Srandujem. Nepoznám ťa. Riaditeľ mi ťa však perfektne opísal a tak som chcel vedieť či si to ty. Ale nepoznám ťa. Ale ak chceš, môžeme to zmeniť. Mala by si záujem?" Nadvihol provokatívne obočie a čakal čo mu odpoviem.
"Šibe ti?" Urazene som sa pozrela von oknom. Nebudem sa zahadzovať s hlupákom.
"Tak prepáč princezná. Nechcel som ťa uraziť." Zasmial sa.
"Mary, niečo som vám tu pred chvíľou hovoril! O tom ako sa máte správať!" Napomenul ma riaditeľ. Vedela som, že nehovorí pravdu, ale bolo mi jasné, že mi nepovie odkiaľ sa poznáme. Aspoň nie hneď. Bude ma chcieť potrápiť.
Výborne! Toto som potrebovala!
"Pardon!" Zvolala som, ale nebolo v tom ani kúsok vážnosti. Budem ho ignorovať, neskôr si určite spomeniem, kde som ho videla. Proste ma to napadne. Nebudem sa tým teraz trápiť.
"Si v poriadku?" Spýtal sa ma Tray.
"V pohode. Ale ten chalan nebude, ak ma bude provokovať." To vyvolalo u Traya smiech.
"Nerehoc sa mi. Myslím to vážne!"
"Ja viem. Asi sa máme na čo tešiť." Uškrnul sa.
"Neprovokuj, inak schytáš aj ty." Len sa zasmial.
"Ty si mi teda podpora." Zakrútila som hlavou a ignoroval aj jeho.
Chlapi sú na tri veci. Na hádky, na udobrovanie a na vtipkovanie.
No dobre, možno by sa našli aj ďalšie veci, ale to sem nepatrí.
Chvíľu sme sa bavili s triednym profesorom. Následne sme sa nejaké dve hodiny len tak rozprávali, potom mal príhovor riaditeľ, ktorý rozprával cez rozhlas. Neskoršie nás pustili na obed. Tam ma vytáčala Becci tým, že si stále čítala nejakú knihu. Hodila som do nej oriešok.
"Venuj sa mi!" Zasmiala sa, ale oči od knihy neodtrhla. Prečo sa mi dnes všetci smejú? Hodila som do nej ešte jeden.
"Mary! Je to napínavé! Nechaj ma to dočítať!"
"Ale čo to vlastne čítaš?"
"Jeden román."
"Jednu vec nechápem."
"Akú?"
"Väčšinou sú tieto knihy písané ako skutočné príbehy, nie?"
"Áno."
"A z pohľadu ženy."
"Hej, prečo?"
"Ja len že by ma zaujímalo, že ak to píšu ženy a ak to aj hovoria ženy a má to byť ich pravdivý príbeh, tak prečo sa v žiadnej z tých kníh nepíše o tom ,ako žene znepríjemňujú život menštruačné problémy?" Ryanovi vedľa mňa zabehlo a potom vybuchol smiechom. Hodila som oriešok aj po ňom.
"Nesmej sa! Veď je to pravda!"
"Ale vážne." Pridala sa ku mne Ronnie.
"Nikdy som sa nad tým ani nezamyslela, ale je to fakt. V žiadnej knihe som sa s tým nestretla."
"To preto, že sa o tom v slušnej knihe proste nepíše. Sú to veci, ktoré si žena má nechať pre seba. Nemala by to všade hovoriť."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama