Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

16. Kapitola – Z mesta do tichého miesta - časť 2/2

21. února 2012 v 17:49 | Simon |  Tieň nádeje
Z mesta do tichého miesta - časť 2/2


"Prepáč zlatko, ale všetko čo máš ,som už videl. Nemáš mi čo nové ukázať." Zadíval sa mi na prsia a ja som dostala tik do ruky od toho, ako som sa premáhala, aby som mu nevrazila.
"Ale ak chceš, tak mi to ukázať môžeš, proti tomu nič nemám." Usmial sa. Aj ja som sa usmiala, ale z radosti v tom úsmeve nebolo ani trochu. Pristúpila som k nemu a kopla ho medzi nohy.
"Prasa." Povedala som mu, keď sa váľal v bolestiach na zemi.
"Krutá žena... Fúúú... Aúúú... Toto som si nezaslúžil." Ešte chvíľu skuvíňal a nadával mi, že som necitlivá mrcha ,ktorá prišla z pekla, aby z neho spravila impotenta a kopec podobných vecí, ale na tom som sa len pekne smiala.
Bast tu bol. Bol vedľa mňa vo chvíli, kedy som potrebovala rozptýliť svoje myšlienky. Aj keď to bol vážne idiot, toto bolo niečo, za čo som mu bola vďačná. Išli sme po ulici a Bast ma všelijako rozosmieval.
Zazvonil mi mobil a keď som videla kto mi volá, tak mi skoro vypadol z rúk.
"Volá ti satan?"
"Nie iba jeho brat."
"Kto je satanov brat?"
"Ryan."
Trochu som zaváhala, či to mám zdvihnúť alebo nie. Napadlo ma, že sa niečo mohlo stať Trayovi.
"Čo chceš Ryan? Je niečo s Trayom? Stalo sa mu niečo?"
"Nie on je v pohode, ale stále na teba myslí a priznávam sa, že bez vás to už nie je ono."
"Bez nás myslíš mňa Becci a Ronnie?"
"Hej bez vás... Kde si?"
"Som v meste, ako som vravela Trayovi."
"A si sama?" Pozrela som sa na Basta.
"Nie. Je tu so mnou jeden chumaj, ktorého sa neviem zbaviť." Bast začal divoko gestikulovať a niečo si šomral. Zasmiala som sa.
"O tom Tray nevie. Podvádzaš ho? Len tak? Na verejnosti?"
"Nepodvádzam ho, Ryan. Prestaň vravieť hlúposti. Ešte som ti to nepovedala, ale Traya milujem a nikdy ho z nikým nepodvediem. Nemám na to dôvod."
"Tak prečo si s iným vonku?"
"Pretože ty si mi Traya obsadil a na Basta som narazila náhodou."
"Tak na Basta. To už ste sa skamošili?"
"Prečo mi robíš scény?"
"Pretože sa mi nepáči ,že nasadzuješ parohy môjmu najlepšiemu priateľovi."
"Ja mu nenasadzujem... ale to je jedno. Tebe nebudem nič vysvetľovať. Bolo by to ako vravieť niečo stene a aj tá by ma pochopila rýchlejšie ako ty."
"Tak kde si? Ak s tým chalanom nie si na tajnom rande, tak potom sa môžeme stretnúť."
"Dobre. Teraz som presne na...," Pozrela som sa na budovu po mojom boku, aby som si prečítala názov ulice. "na nejakej Arbela... čo? To čo je za názov? Arbrelera... Arbelere... Do kelu! Arbrelanrorita. Čo za chumaj toto vymyslel? Veď je to jazykolam. Prisahám, že som nikdy nepoužila toľko r ani vo vete nieto v jednom slove." Z mobilu sa mi ozval do ucha Ryanov smiech.
"Viem presne, kde teraz si."
"Vážne?" Začudovala som sa, pretože ja som túto ulicu do teraz po mene nepoznala. Asi tuším prečo.
"Ak sa obzrieš ,tak pochopíš."
Stáli za mnou. Všetci štyria. Zložila som.
"Ako dlho tu ste?" Než mi stihol ktokoľvek niečo povedať, tak Tray zdrapil Basta za golier bundy pod krkom.
"Prečo si s ňou?"
"Pretože jej frajer, ktorý ju vraj tak miluje, ju nechal v deň, kedy ho potrebovala, v štichu. Preto." Usmial sa naňho.
Tray sa na mňa pozrel a v tvári mal hnev. "O čom to hovorí?!"
"Nepamätáš sa ako ťa na obede prosila, aby si zostal dnes s ňou? Povedz mi koľko krát ťa Mary o niečo poprosila?" Táto otázka Traya viditeľne vyviedla z miery. Dokonca Basta pustil.
"Maryina sestra má dnes výročie. Výročie smrti a ona chcela byť preto dnes s tebou, ale ty si sa na ňu vykašľal a bol radšej s priateľmi."
"Bast."
"Čo si to za frajera keď sa na ňu vykašleš vo chvíli, kedy ťa potrebuje?"
"Bast."
"Poznáš ju lepšie ako ja! Mal si vedieť, že sa s ňou niečo deje! Obzvlášť keď ťa ona o niečo prosila."
"Prestaň Sebastián. To stačí."
"Nie Mary! Nestačí! Nech si uvedomí, že urobil chybu!" Tray sa napriahol v tom, že mu vrazí, ale zachytila som mu ruku.
"Chceš ho udrieť? Nehneváš sa naňho, ale na seba. Ale to nemusíš. Viem, že ak by som ti to povedala, tak by si bol so mnou." Nahnevane do mňa sotil.
"Prečo si to teda nespravila? Prečo? Ak ide o niečo takéto?"
"Pretože si sa tešil na to, že budete zase spolu a bez nás a ja som ti to nechcela kaziť! Ešte k tomu som tam chodila vždy sama." Tray zaťal päste a tuho privrel oči.
"Buď do frasa viac sebecká!" Zakričal na mňa.
"Tray..." Ani sa na mňa nepozrel a odišiel preč. Volala som za ním, ale ani sa neotočil.
"Samozrejme, že ak by si mi toto na obede povedala, tak by som to preložil."
"Zrazu aký si krotký a ochotný!" Vybuchla som tiež.
Zarazil sa. Kričali sme po sebe stále, ale nikdy sme to nemysleli vážne.
"Musíme ho nájsť!" Ozval sa Erik.
"Skôr ako niečo vyvedie."
"Súhlasím." Ryanovi zapípal mobil.
"To je správa. Od Traya!"
"Prečítaj ju! No ták! Rýchlo!"
"Zostaňte tam."
"Čože?"
"To je text tej správy. Zostaňte tam." Počkali sme tam desať minút a potom sa objavil Tray aj s kvetmi.
"To načo?"
"Na hroby. Pôjdeme tam spolu. Chcem pozdraviť tvojich rodičov."
"Tray..."
"Nebudeš sama, Mary. Už nikdy." Prišiel ku mne a objal ma. Prečo som mala chuť plakať?
"My ideme tiež." Ozval sa Ryan a Logan. Erik prikývol. Uvedomila som si ,čo v nich mám. Ale prestala som chápať samú seba. Prečo som im to nepovedala? Ušetrila by som si kopec starostí. Som hlúpa.
Vyrazili sme a o chvíľu sme boli na mieste. Doviedla som ich najskôr ku hrobu mojej sestry. Kľakla som si a položila som na jej hrob jeden z kvetov. Pohladila som tmaví náhrobný kameň, ktorý ma chladil na prstoch.
"Chýbaš mi sestrička. Dnes tu so mnou Romeo nie je, ale namiesto neho tu sú moji priatelia. Počuješ dobre. Mám kamarátov a dokonca som si našla osobu, s ktorou som šťastná. Milujem ho. Volá sa Tray a je v rovnakej triede ako ja. Jeho kamaráti sa stali aj mojimi. Na škole sú známi ako F4 čo je ich skratka. Sú štyria a sú fantastický. Aspoň tak mi to všetci hovorili, ale podľa mňa je to odvodené od štvorky frflošov."
"Hej!" Ozval sa pohoršene Ryan.
"Mám ich rada. Každý mi rozumie v niečom inom. Logan mi rozumie v hudbe, ktorú tak milujem. Erik mi rozumie s problémami, ktoré sa týkajú firmy. Ryan ma dokáže poriadne vytočiť, ale vďaka nemu sa viem upokojiť. Aj keď sa stále hádame, tak si rozumieme a aj keď to tak nevyzerá, mám ho rada. A nakoniec tá najdôležitejšia osoba. Tray je pre mňa domovom. Môžem sa mu zdôveriť s čímkoľvek. Obraňuje ma a podporuje, aj keď to niekedy preháňa. Dokázal mi však to, čo mi vtĺkala do hlavy Monika. Že nie všetci mi chcú ublížiť. Milujem ho. A je tu ešte niekto Júlia. Je tu Sebastián. Ten chlapec, ktorý má tvoje srdce. Je preto pre mňa ako vzdialený príbuzný. Ako rodina."
Zapálila som jej sviečku. Prešla som k hrobu mojich rodičov a nevlastného brata. Z ľava bola moja pravá mama, potom ocko, macocha a nevlastný brat. Každému som položila kvet na hrob. Pohladila som ich.
"Dlho som tu nebola. Ocko, čo si to spravil? Prečo si mi zanechal spoločnosť? Niekto mi tam robí zle a neviem na to prísť, kto je tým ,kto mi chce uškodiť. Viem ale, že je to niekto z tvojich radcov. Niekto ťa zradil a aj mňa. Ale ocko prisahám ti, že na to prídem. Nesklamem ťa. Andymu sa darí dobre. Pomáha mi a vo firme je to jeden z mála, komu plne verím a aj Freddymu. Nechal sa postreliť, hlupáčik ,keď chcel zabrániť vykradnutiu. Ja som ti hovorila, že bude skvelý, ak mu dáme šancu. A ako upratovač nestál za nič." Zasmiala som sa a prešla som k macoche a bratovi.
Položila som ruky na oba hroby.
"Nikdy ti nezabudnem, ako si ma zachránila, keď si ma odsotila od auta. Prepáčte mi všetci traja, že som Vám nedokázala včas pomôcť. Chýbate mi." Nakoniec som prišla k človeku, ktorý býval stredom môjho vesmíru.
"Mama... Ako sa máš? Mne je fajn i keď mám v poslednej dobe v hlave zmätok. A urobila som jedno rozhodnutie. Vážne rozhodnutie, s ktorým by si asi nesúhlasila. Viem, že chlap, ktorý ťa zabil je za mrežami na doživotie, ale tiež viem, že za tým nebol len on. Niekto mu to prikázal. Niekto mu prikázal, aby ťa zabil a myslím, že aj ten človek by mal byť za mrežami. Neviem, ale ako ho nájsť. Neviem ani len ,či je to muž alebo žena. Zistím však kto to je a postarám sa o to, aby sa tvoj prípad celkom uzavrel aj keď ho ostatní majú za vyriešený, v mojom srdci je však otvorený a šaliem s toho, že ten človek je stále niekde vonku. Ale neboj sa ,budem pri tom zisťovaní opatrná." Hovorila som to tak potichu ,aby to nikto nepočul. Nechcela som, aby chalani vedeli, že niečo také chystám.
"Ľúbim ťa ,mami. Nikdy na teba nezabudnem ,to sa vlastne ani nedá." Usmiala som sa. Zapálila som sviečky aj im.
Postavila som sa a prešla ku chalanom. Tray si však išiel kľaknúť ku hrobom mojich rodičov.
"Ďakujem Vám, že ste mi dali niekoho ako je Mary. Ľúbim ju a budem ju ochraňovať. Zmenila mi život vo chvíli, kedy doňho vstúpila. Je mi však ľúto, že som Vás nikdy nestretol a že túto možnosť už ani nemám. O Vašu dcéru sa postarám. Sľubujem." Vstal, položil im svoje kvety na hroby, prišiel ku mne a pobozkal ma. Zotrel mi slzy s tváre. Pobrali sme sa preč. Odprevadil ma až domov. Posadil sa na gauč a ja som sa k nemu pritúlila.
"Takže už si zistila ,odkiaľ ho poznáš."
"Myslíš Basta? Áno, ale sám si to počul. Moja sestra išla na transplantáciu srdca, to vieš. No a on má v sebe jej srdce. Preto je niečo ako môj brat. Divný brat, ale stále brat."
"Ako ti je?"
"Som trochu smutná, ale to je normálne. Stále mám pred očami to, ako zomreli."
"To bude v poriadku."
"Ja viem že áno, ale aj tak to bolí." Opäť som sa rozplakala a zaborila som si tvár do jeho svetra.
Neviem ako dlho som plakala, no viem, že som zaspala v Trayovom náručí. V náručí, ktoré mi bolo domovom.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama