Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

17. Kapitola – Symfónia srdca - časť 2/3

21. února 2012 v 17:51 | Simon |  Tieň nádeje
Symfónia srdca - časť 2/3


Odišla som s ním do šatní, ktoré boli určené pre tých ,ktorí sa mali zúčastniť.
"Ako to odohrám, keď sa trasiem ako nejaká čivava."
"Upokoj sa, to je tréma a tá je normálne. Divila by som sa, ak by si bol celkom v pohode."
"Čo ak niečo pokazím? Alebo zabudnem?"
"Preto je tam pianista Logan."
"Zabudol som." Rozosmiala som sa.
"Prestaň! Vieš čo sú to za nervy?"
"Haló! Uvedomuješ si, na čo si sa ma práve spýtal?"
"Aha, jasné. Veď ty si Princezná strún. Vieš prečo minulú súťaž nikto nevyhral?"
"Nie. Nebola som tu. Asi tu boli slabí kandidáti."
"Ale nie. Oni boli skvelí. Všetci. Lenže ty si najlepšia."
"Bola som."
"A stále si. Nikto ťa nevedel prekonať."
"Ale môj žiak by to mohol zvládnuť, ba čo viac verím mu, že ma nesklame a že to dokáže."
"Ty si bola vždy mojím hudobným idolom."
"To už si mi vravel."
"Som rád, že si mi pomohla a chcem ti teraz niečo povedať."
"Počúvam."
"Či už vyhrám, alebo nie, tak chcem, aby si ma už netrénovala."
"Prečo nie?"
"Pretože ty vďaka tomu že mi pomáhaš, trpíš."
"To nie je..."
"Pravda? Ale áno je! Videl som to vždy, keď si mi ukazovala, ako správne urobiť prehmat, alebo ako urobiť na husliach nejakú fintu. Dala si mi všetko, čo si mohla a ja ti sľubujem, že ťa nesklamem. Avšak videl som, ako trpíš kvôli tomu, že sama na husliach hrať nedokážeš. Aspoň nie tak dobre. Úprimne si teraz v hre na husle strašná."
"Ja viem..."
"Nechcel som ťa rozplakať, prepáč."
"Nie, nie, to nič."
"Takže preto nechcem, aby si ma ďalej učila. Aj tak si myslím, že si toho pre mňa spravila viac než dosť. Obzvlášť, keď ťa to tak bolelo."
"Dobre. Takže toto je náš prvý a posledný koncert. Stále ti však budem posúvať nejaké kontakty a ty môžeš vždy využiť moje meno vo svoj prospech, jasné? Aj keď už nehrám, posuniem do sveta niekoho namiesto seba. Logan, ty na to máš. Máš na to, aby si pokračoval v mojich stopách. To je to čo viem na 150%" Objali sme sa.
Z reprákou sa ozval hlas muža, ktorý zahajoval súťaž. Logan si naladil husle pokým neboli dokonalé a pomaly sme prešli k boku pódia, kde boli schovaní všetci súťažiaci.
"Pozrite sa!"
"Je to pravda!"
"Vrátila sa!"
Pretočila som očami.
"Už ti to ide asi na nervy, čo?"
"Asi hej. Ale to len preto, lebo som dlho nebola v hudobnom priemysle spomenutá inak ako stratený zázrak. A oni práve zistili, že nie som taká stratená." Zasmial sa. Nakukla som do hľadiska.
"Páni. Zabudla som ,aké je to tu veľké."
"Ja to radšej ani nechcem vedieť."
"Neboj sa. Reflektory svietia na teba a to ti bude brániť, aby si videl viac ako prvé štyri rady a v nich sedia tí naši idioti, tak sa nestrachuj."
"Ďakujem ti."
"Nie, to ja ti ďakujem. Dal si mi možnosť prežiť cez teba svoj sen." Usmiali sme sa na seba.
Dievča, ktoré hralo na pódiu, práve skončilo a tak sa ozval ohromný potlesk. Keď prišla k nám dozadu, jej učiteľka ju pochválila. Usmiala som sa na ňu, keď na mňa vyvalila oči a jej učiteľka ma pozdravila. Odišli.
Na pódium vyšiel chlapec, ktorý mal tak 11. Hral na trúbku bez doprovodu klavíra a bolo to skvelé. Myslím, že je to adept na druhé miesto. Bol neskutočný, ale Logan bude lepší. Viem to.
Takto to pokračovalo ďalej a niekde medzi súťažiacimi som si uvedomila, že tu vlastne nie je profesor. Nechcela som Logana znepokojovať, keďže si zjavne nič nevšimol a tak som sa rýchlo ospravedlnila a išla ho hľadať.
Narazila som naňho práve vo chvíli, kedy vbehol na toalety. Vošla som tam aj napriek ceduľke MEN.
"Hej! Čo tu robíš, malá?" Ozval sa chlap od pisoára.
"Kušuj! Heš! Padaj!" Lúskala som pri tom prstami ,aby si pohol. Zdrhol tak rýchlo, že si ani neumyl ruky, hulvát.
"Pán profesor?" Odpoveďou mi bolo zvracanie. Zhnusila som sa.
"Prepáčte Timeová, ale nebudem môcť vystúpiť. Nedokážem to." Nemohla som ho nútiť a tak som bez jediného slova odišla. Teraz bol na rade Logan. Musela som si švihnúť.
Keď som tam prišla, už stál na pódiu a nervózne sa na mňa pozeral. Vedel to zahrať, ale ani ten najlepší tréning by mu nepomohol zbaviť sa trémy. Vyšla som za ním na pódium a z publika sa ozvalo šepkanie. Poklonila som sa, podala som si ruku s Loganom a pritom som mu potichu povedala, aby sa nebál, že to odohrám namiesto profesora ja. Bolo to trochu proti pravidlám, ale čo už.
Posadila som sa za klavír, ponaťahovala si ruky a popukala prsty. Dúfala som, že ma nezradia a že nedostanem kŕč čo sa mi pri hre celkom často stávalo. To by mohol byť problém, ale zbadala som, že Logan sa na pódiu upokojil.
Logan sa na mňa obzrel a ja som prikývla. Zaujal postoj, husle si položil k brade a ja som začala hrať. Pridal sa po troch tónoch a dala som mu opraty, aby ma viedol po klávesoch klavíra on a nie, aby som ja navigovala jeho sláčik.
Naša skladba bola nová, neokukaná a to nám dá body k dobru. Jeho ťahy boli bez chyby a ja som mu dávala priestor, aby sa predviedol. Zrazu spravil zmenu.
Nebola to chyba.
Bola to zmena.
Nerobilo mi problém sa mu prispôsobiť, ale on si celú skladbu sťažil. Posunul ju o úroveň vyššie. Nemohla som uveriť vlastným ušiam. Logan sa oddal hudbe. Celkom nechal hudbu, aby ho pohltila.
U seba som to zažila v šiestich rokoch a on to spravil teraz. Je pripravený na to, aby sa stal tým najlepším. Je to pocit, kedy zabudnete na všetko okolo seba a začnete hrať doslova to čo vám hovorí vaša duša.
Myslím, že som mu neodovzdala len to čo som vedela, ale aj titul princeznej strún. Usmiala som sa.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama