Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

17. Kapitola – Symfónia srdca - časť 3/3

21. února 2012 v 17:52 | Simon |  Tieň nádeje
Symfónia srdca - časť 3/3


Celá skladba trvala približne osem minút, možno deväť. Bolo to úžasné. Základ skladby zostal nezmenený, ale nemala som slov. Postavila som sa, prešla som ku Loganovi a spoločne sme sa poklonili.
Keď sme boli v zákulisí, začali sme sa smiať a objímať a poskakovať ako blázni.
"Ty si neskutočný!"
"Prepáč! Proste ma to chytilo a ja som si nemohol pomôcť."
"Nemyslím to v zlom, ale dokázal si to! Som na teba hrdá!"
"Toto som vždy chcel. Vždy som o tom sníval. Že ma pochváliš, ale v mojich predstavách mi vždy daruješ kvety."
"Tak tie nemám, ale môžem ťa kopnúť do zadku aby si sa spamätal. Súťaž ešte neskončila. Okrem toho nás čaká vyhodnotenie." Ešte vystúpili dve decká a potom sa porota odobrala preč.
Išla som si sadnúť na svoje miesto a ľudia, okolo ktorých som prešla, ma vítali a gratulovali mi k návratu. Ja som však hudbe práve zavrela dvere vo svojom srdci. Dosiahla som v nej vrchol a nemalo zmysel pokúšať sa na ňom udržať. Mohla by som hrať na klavíri, ale nechcem. Moje ruky by to nezniesli a ja svojimi prstami hýbem veľmi rada.
Logan prebral štafetu, ktorú som mu s láskou podala. Otvorila som mu jeho dvere k hudbe kľúčom, ktorý pasoval do tých mojich. Ostatné je už len na ňom.
Čakali sme takmer pol hodinu, kým sa porotcovia nevrátili.
Najskôr si zobral mikrofón Santiago. "Začneme tretím miestom. Na ňom sa umiestnila Susan Hollynorová. Gratulujem." Bolo to veľmi mladé dievča, ktoré hralo na priečnu flautu. Bola skutočne čarovná.
Slova sa ujal ďalší porotca Ben Gochman. "Na druhom mieste sa umiestnil Peter Tros. Gratulujem." To bol ten chalan, čo hral na trúbke. Bol fenomenálny. Začala som otvorene tlieskať, čo ostatných okolo mňa prekvapilo. Mysleli si, že budem držať palce len svojmu chránencovi, ale tento chalan bol talent.
Slova sa ujal posledný s porotcov Victor Prognar. "Je mi veľkým potešením odovzdať Srdce symfónie a teda prvé miesto novému talentu. Je ním Logan Sampson! Gratulujeme!" S prednej rady sa ozval hukot. Udrela som sa dlaňou do čela. Tupci. Toto je vážená súťaž. Nemôžu tu revať a hulákať.
Prevrátila som očami, ale priznám sa, že vo vnútri som mala chuť spraviť to isté. Logan vyhral. Aj keď som to vedela už predtým. Predali im ceny a ľudia sa začali rozchádzať. V hlavnej aule sme sa všetci stretli.
"To bolo úžasné!" Radoval sa Ryan. Vrhli sa na Logana ako včely na med. Skončili na kope na zemi. Rozosmiala som sa.
"Robíš mi hanbu ,synak." Ozval sa za mnou hrubý mužský hlas.
"Otec." Oslovil ho Ryan.
Ten muž bol zarastený a bolo na ňom vidieť, že sa o seba nestará. Mal na sebe otrhané šaty, ktoré mohli kedysi vyzerať veľmi elegantne.
"Si chudák." Otočil sa na odchod, ale zastavila som ho.
"Len chudák niekoho urazí a potom odíde akoby nič."
"A ty si kto?"
"Niekto, kto vám nedovolí sa takto baviť s vlastným synom."
"Skutočne? Je to môj syn. Môžem sa s ním baviť ako len chcem, slečinka."
"Hlupák."
"Ako si ma to nazvala?"
"Vaším menom pane. Teda pri všetkej úcte."
"Môžem ti poriadne zavariť, dieťa. Nehraj sa s ohňom."
"Som vodou, takže mi oheň neublíži."
"Ale nevrav. Vážne?"
"Vážne!" pristúpil ku mne a naklonil sa mi k tvári tak, že bol odo mňa asi na centimeter.
Cítila som z neho alkohol. Tak toto je Ryanov otec? Veď je to troska a aj napriek tomu je uznávaný v umeleckom priemysle. Je maliar a jeho obrazy sú dych berúce. Nechápem, kde sa to v ňom berie.
"Chceš mi vážne nahovoriť, že sa ma nebojíš?"
"Jediné, čoho sa teraz bojím je to, že by ste ma ovracali. Ale tam môj strach asi končí." Odtiahla som sa. Odišiel bez toho, aby sa obzrel.
"Tak hovor! Povedz mi, že som chudák ako otec!" Začal na mňa kričať Ryan.
"Nie si ani trochu ako tvoj otec. Nepiješ, nie je s teba troska a len ty ma vieš pri hádke poriadne vytočiť. On zdrhol skôr, ako som mu mohla povedať svoje. Zbabelec. Ty nie si ako on a asi by som mala byť rada."
"Ďakujem."
"Nemusíš. Hovorím ti pravdu."
"Logan!" Pribehlo k nám krásne dievča a hodilo sa Loganovi okolo krku. Začali sa bozkávať.
"Ou! To bude asi Hope, však?"
"Podľa čoho tá dedukcia?" Podpichol ma Ryan.
"Čistý odhad." Začali sme sa smiať.
Odtrhli sa od seba a Hope sa zahľadela rovno na mňa. Mala výrazné zelené oči, malí, priam dokonalí nos, plné pery a trochu vystúpené lícne kosti. Vo vlasoch mala zapletených kopec nezmyslov, ale vyzeralo to dobre. Osí pás a dlhé nohy podtrhovali jej krásu. Nedivila som sa, že je super modelka.
"Ty si Mary?"
"Áno." Hodila sa okolo krku aj mne. Len som dúfala, že ma nezačne bozkávať ako Logana.
"Logan mi o tebe veľa hovoril."
"Vážne?"
"Ešte k tomu som videla, ako si mu pomohla na javisku. Ďakujem ti, že sa mi staráš o môjho macka."
Vyprskla som do smiechu. Macka?
"Čo je?"
Odkašľala som si. "Ale nič, nič. Som rada, že vám to klape."
"Aj ja!" Usmiala sa na mňa. Toto dievča bolo také... akoby som to správne povedala... ach áno, hyperaktívne. Bola ako dieťa. Malé dievčatko. Aj keď bola dospelá žena. Nevedela som to inak vysvetliť.
"Timeová! Tuším si mala pravdu!" Ozval sa za mnou Santiago.
"Ja viem. Vedela som, že to dokáže." Podali sme si ruky a on mi ukázal na obraz ,kde som mala šesť. Už ho menili za Loganovu fotografiu.
"Ja si chcem nechať tú tvoju fotku, Mary!" Povedala Becci a ja som na ňu vyvalila oči.
"Prečo preboha?"
"Si na nej zlatučká." Zasmiala som sa a pohladila ju po vlasoch.
"Nie. Nechcem aby ju niekto mal a k tomu, oni si ju odložia do archívu. Nie je tak?" Otočila som sa na Santiaga.
"Presne tak."
"Škoda."
Santiago sa so mnou a aj s Loganom rozlúčil, pri čom ešte Loganovi povedal, že sa teší na to, čo nám predvedie. Na to som sa tešila aj ja.
S celou bandou sme sa celú noc niekde opíjali a zabávali. Bola to udalosť ,ktorá je raz za tri roky a museli sme ju poriadne osláviť.
Za tú dobu som trochu spoznala Hope a prirástla mi k srdcu. Mala trefné poznámky a keď sa opila bola s ňou fakt sranda.
Všetkým dávala vtipné prezývky a začala som sa smiať, keď nazvala Ryana - postihnutý Winnetou.
Oslavovali sme celú noc a ku koncu nás už dokonca ani nechceli pustiť do ďalšieho baru v meste.
Čo bol asi dôvod, prečo som v noci spala s lavórom vedľa postele.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama