Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

18. Kapitola – Pravda vyjde vždy najavo - časť 1/2

21. února 2012 v 17:53 | Simon |  Tieň nádeje
18. Kapitola - Pravda vyjde vždy najavo


Bol koniec marca, keď nám v škole oznámili, že bude rodičovské združenie.
Dozvedela som sa, že býva len raz za rok a že na tomto rodičovskom sa dohodne náš maturitný ples. Vraj bude prebiehať v škole. Máme tu jednu budovu na takéto príležitosti. To bola tá tretia budova v areály školy. Skutočne v nej boli aj telocvične a aj rôzne iné takéto sály. Každá však bola na inú príležitosť.
Lenže na plese budú aj rodičia a budú si musieť dohodnúť, kedy im to bude vyhovovať a podobné veci.
Keď nastal deň rodičovského združenia, tak nám odpadlo vyučovanie. Bola som sama na chodbe, keď sa ostatní v triede bavili. Nemala som tu rodičov a tak mi prišlo zbytočné tam ísť. Zrazu sa na chodbe zjavil Tray aj s jeho otcom.
"Čo to máš na sebe? Ani by som ťa nespoznal." Ozval sa Tray. Mala som dva vrkoče a tie ja nikdy nenosím, ešte k tomu som mala na nose jemne modré slnečné okuliare s modrými sklami.
"Čo sa ti nezdá?"
"Nevyzerá to vôbec zle, ale strácaš tým na vážnosti. To sa mi páči."
"Tak podľa teba som vážna?"
"Áno. Čo vlastne robíš tu vonku? Prečo nie si vo vnútri?"
"A načo?"
Pochopil a objal ma. "Poď. Budeš tam ako moja podpora, pretože keď sa otec dozvie moje známky tak ma asi zabije."
"Chceš mi povedať, že sa zle učíš?"
"Ja? Ale kdeže! To ti ako napadlo?" Zatváril sa tak nevinne, až som sa musela zasmiať. Vošli sme dnu.
"Tak už sme všetci! Prosím, usaďte sa!" Povedal náš triedny. Chvíľu sa na mňa pozeral ,ale nič nepovedal. Bola som mu za to vďačná.
Začali preberať čo a ako so stužkovou. Nakoniec sa dohodli na nejakom vhodnom termíne. Rozhliadla som sa a spoznala som pár tvárí, čo ma prekvapilo. Boli tu manželia Nerwelenovci, Viola Scarmolová a jeden s bratov Posterovcov ,Johnny. Uvedomila som si, že Nerwelenovci sú rodičia Paris.
Ja som vlastne až do teraz nevedela, že majú deti. Taktiež Viola. Bola tu so synom a na moje úžasné prekvapenie ,to bol náš gey Nathaniel. Ten vždy sedával vpredu pri dverách, pretože ho tu nemal skoro nikto rád, tak aby mohol čo najrýchlejšie vybehnúť z triedy v prípade potreby.
Johnny tu bol za svojím synovcom Teddym. Je mojím spolužiakom, ale je celkom nevýrazný. Taká šedá myš triedy. Johnny ho mal ale veľmi rád. Často krát mi o ňom rozprával.
Keď sa doriešil maturitný ples, tak sa prešlo na osobné veci študentov.
Kývla som na Sebastiánovu matku, ktorá mi mávala z predného radu a milo sa usmievala. Všimla som si niečo vtipné. Že okolo mňa, Traya a jeho otca bolo skoro jeden a pol metra voľného miesta. Myslím, že sa báli Gregora. Pobavilo ma to.
O hodinu už bolo povedané všetko a rodičia sa už len nezáväzne bavili medzi sebou.
"Nechodí na túto školu aj tá malá mrcha?" Začula som hlas Victorie Nerwelenovej.
"Stíchni! Jediná mrcha si tu ty!" Povedal jej Johnny, ktorý to tiež začul.
"Prestaň takto hovoriť s mojou ženou."
"Tak svojej žene povedz, nech je ticho!" Netušila som, že majú medzi sebou takéto vzťahy. Taktiež by som chcela vedieť, o kom sa to bavia.
"Rose je skvelá šéfka a ty nemáš právo takto hovoriť." Ozvala sa Viola. Pochopila som. Každý by pochopil, že je reč o mne.
"Vieme, že keď bude mať osemnásť, tak firmu nepredá. Bude ju chcieť udržať a to bude koniec."
"Hovoríš to len preto, lebo žiarliš, že nie si na jej mieste. Hneď ako si sa dozvedela, že je veľký šéf mŕtvy, brúsila si si nechty na pozíciu prezidentky spoločnosti. Rose je ale silná a dokáže to! Vďaka nej spoločnosť prosperuje ďalej a myslím si, že bude ešte lepšia ako šéfko."
"To sa ešte uvidí."
"Čo tým myslíš?"
"Že už dlhú dobu tej malej potvore kradnem peniaze a ani si to nevšimla."
"To ty?!"
"Nie ja. My!" Ukázala na svojho manžela a rozosmiala sa.
"Povieme jej to!" Pridal sa k Viole Johnny.
"Myslíš, si že ti uverí? Ak to skúsite, tak to zhodíme na vás dvoch. Uvidíme komu bude veriť. Či niekomu ,kto tam bol od začiatku a akože podporoval jej otca, alebo niekto kto sa tam votrel!" Škodoradostne sa usmiala.
"Rose vás zničí a my budeme mať voľnú cestu na to, aby sme zničili celú spoločnosť! Všetky peniaze si necháme a vy zostanete bez práce. Rose je v tomto priama. Nebude tolerovať zradu. Skončíte, ak prehovoríte. Všetko zhodíme na vás dvoch!" Zabolelo ma srdce s toľkej zloby a nenávisti. Nechápala som ,ako toho môže byť niekto schopný.
"Prečo?"
"Prečo? Je to jednoduché." Rozosmiala sa. "Pretože môžem!"
"Mama? Čo si to spravila?" Spýtala sa jej ticho Paris.
"Zaručila som ti skvelú budúcnosť. Budeme bohaté a vážené." Usmiala sa na ňu. Paris sa na ňu však nezniesla pozerať. Uhla pohľadom.
"Idem späť do spoločnosti a vy dvaja," ukázala na Violu a Johnnyho, "sa rozhodnite sami." Išla okolo mňa a trochu prekvapene sa na mňa zostala pozerať. Potom len potriasla hlavou a išla ďalej.
V miestnosti zostalo ticho. Nikto nechápal čo sa vlastne stalo, ale pochopili, že to nebolo nič dobré.
"Si v pohode?" Spýtal sa ma potichu Tray.
"Ako to mohli spraviť?!" Rozčuľoval sa Johnny.
"Majú pravdu! Rose uverí viac im ako nám dvom. Ja jej to ale aj tak poviem. Podporíš ma?" Spýtala sa ho Viola.
"Samozrejme. Aj keby nás vykopla a zničila, bude to za správnu vec. Rose si zaslúži vedieť pravdu a je len na nej, či nám uverí, aj keď pochybujem, že sa tak stane." Povedal to sklamane a obaja boli dosť smutní. Rovnako tak aj ja. Odišli za nimi a ja som tam zostala stáť ako obarená. Tray ma posadil na najbližšiu stoličku.
"Čo urobíš?"
"Len to, čo musím Tray. Len to. Strašne ma mrzí, že zradili otca. Za toto mi Victoria a Franco zaplatia." Dala som si dole modré okuliare a rozpustila vlasy. Narodeniny mám skoro za dverami a to znamená, že za chvíľu preberiem absolútnu zodpovednosť za spoločnosť. Prišli ku mne všetci moji priatelia. Podporili ma a dodali mi silu. Postavila som sa, zamierila som k dverám a tam ma zadržal hlas ženy, ktorú som si v obchodnom smere vážila asi najviac. Margarett Lordenová.
"Zrada je vážna a odhalenie zrady je síce nepríjemné, zato však nutné a neskôr oslobodzujúce. Urob, čo musíš, dieťa. Zbav sa špiny, ktorá ti škodí a podpor tých, ktorý si to zaslúžia." Usmiala sa.
Prikývla som, rozbehla som sa von, pri čom som si zavolala šoféra zo spoločnosti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama