Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

19. Kapitola – Darčeky, súd a zmierenie - časť 1/4

21. února 2012 v 17:55 | Simon |  Tieň nádeje
19. Kapitola - Darčeky, súd a zmierenie



Dnes som sa zobudila ako dospelá. Áno, áno, áno. Mala som 18. A takmer celý deň som strávila tým, že som podpisovala rôzne papiere. Rodičia mi skutočne zanechali poriadne množstvo peňazí.
Taktiež som už presne vedela, kam ich najskôr investujem. Splním to, čo som si sľúbila na hroboch. A už viem za kým pôjdem, aby mi pomohol.
Stála som pred Trayovým domom. Zazvonila som. Otvorila mi slúžka a trochu prekvapene ma privítala.
"Kde je Gregor?"
"Pán? Vo svojej pracovni."
"Môžem ísť za ním?"
"Poďte za mnou." Doviedla ma k jeho pracovni a zaklopala. Vošla, oznámila, že som prišla a nechala ma vojsť. Potom za sebou zavrela dvere a nechala ma v miestnosti, kde bolo veľa kníh, jeden stôl, niekoľko kresiel a celkovo to budilo presne dojem pracovne.
"Mary? Rád ťa vidím! Stalo sa niečo?"
"Nie, ale niečo potrebujem."
"Čo také? Ako ti môžem pomôcť?"
"Chcem si ťa najať."
Chvíľu sa na mňa díval. "V čom?" Spýtal sa potichu a celkom iným hlasom. Pristúpila som k jeho stolu a podala mu papierik z informáciami.
"Kto je ten muž?"
"Je to vrah. Zavraždil mi moju matku a teraz je vo väzení."
"Vysvetli mi čo chceš?"
"Chcem, aby si zistil, kto si ho najal nech mi zabije matku a aby si toho dotyčného potom našiel."
"Mám ho potom zabiť?"
"Nie, to nie. Chcem len, aby si mi zistil kde je jeho zamestnávateľ a hlavne kto to je. Taktiež by som potrebovala, aby si našiel dôkazy o tom, že si najal vraha."
"Nie som detektív."
"Ale si jediný komu v tomto môžem veriť a taktiež si jediný, kto sa nedá zastrašiť."
"Záleží ti na tom?"
"Viac ako na čomkoľvek inom. Šaliem z predstavy, že je ten parchant stále niekde na slobode a netrpí za mrežami tak ako by mal."
"Nájdem ho. Urobím pre to všetko, čo budem môcť. Ale prosím, nebuď vulgárna. Nehodí sa to k tebe a ani k žiadnej inej dáme."
"Prepáč. Nechala som sa uniesť. Zaplatím ti za to čo si povieš."
"Usmej sa."
"Čože?"
"Usmej sa." Spravila som čo chcel aj keď som bola trochu zmetená.
"Hotovo."
"Nechápem."
"Tvoj úsmev mi úplne stačí. Nemusíš mi nič platiť."
"Ale ja..."
"Žiadne ale. Ber to ako pomoc od priateľa." Usmiala som, sa ale tentoraz skutočne.
"Neboj sa. Nájdeme ho, alebo ju a zaplatí za to."
"Nechcem, aby si niekoho zabil, dobre?"
"To nerobím. Iba ak je to skutočne nevyhnutné."
"Nechcem o tvojich kšeftoch nič vedieť ak ti to teda neprekáža."
"Som len rád. Nie je to niečo ,čím sa chválim. Práve naopak."
"Ďakujem."
"Dám sa do toho hneď." Rozlúčili sme sa a ja som sa pobrala domov. Tray doma nebol, pretože niekam išiel so svojou starou mamou.
Tray mal pred pár dňami tiež narodeniny, tak ako ja dnes a tak sme sa dohodli, že si nič nekúpime. Zase som bola nahratá, pretože som vážne nemožná v kupovaní darčekov. Preto som mu rázne povedala, že mu nič nekúpim a že ani on mne preto nič nekúpi. Vie, že ak by mi niečo daroval, tak by som ho poslala aj s darčekom do hája. Na toľko už ma pozná.
Teraz mi zostáva len čakať na správy od Gregora. Som zvedavá, ako dlho to potrvá. Za dverami bol aj maturitný ples. Prišla som domov a vyvalila sa na gauči. Zazvonil mi mobil a presne v tej chvíli začal niekto pred domom trúbiť. Nebolo to vulgárne trúbenie a za chvíľu utíchlo. Skoro som to zvonenie mobilu prepočula. Zdvihla som.
"Láska? Mohla by si ísť von?" Bol to Tray a po tejto otázke hneď zložil, akoby spravil niečo strašné. Začínala som mať zlé tušenie. Zamračila som sa na mobil.
"Ak mi niečo kúpil k narodeninám tak ho roztrhám ako nevyriešiteľné sudoku." Vyšla som von a zbadala Traya, jeho starú mamu a dve nové autá. Drahé autá.
"Všetko najlepšie k narodeninám, dcérka." Povedala mi starká.
"Ďakujem." Zamračila som sa na Traya.
"Čo tie autá?"
"Jedno je tvoje a jedno je Trayovo."
"Čože?"
"Na mňa sa nepozeraj. To bol jej nápad a ja som musel vyberať. Donútila ma!" Zdvihol ruky v obrannom geste. Bolo mi jasné, že hovorí pravdu a proti jeho starej mame sa skutočne nedalo argumentovať. Naklonil sa mi k uchu a pošepkal mi, že jej asi na staré kolená preskočilo.
"Sú nádherné. To modré je Trayovo. A to biele je tvoje, drahá."
"Čo sú to vôbec za značky?"
"Ten Trayov modrý krásavec je Mercedes-Benz SLS AMG! Jedno z najlepších vôbec!"
"Tá sa v autách nejako moc vyžíva, nie?" Spýtala som sa potichu Traya. Prikývol.
"Netvár sa tak. Je mi jasné, že si strašne rád."
"Ale nie, nie som."
"Si chlap? Ktorému chlapovi by sa nepáčilo keby k narodeninám dostal auto?" Zatváril sa rozpačito. Ocenila som ale, že sa svoju radosť snažil predo mnou skryť. Vedel, že nebudem nadšená z toho, že mi jeho starká kúpila auto aj keď je fakt krásne.
"To tvoje biele je Porsche Boxster Spyder! Je to krásne auto."
"Je nádherné." Malo stiahnutú strechu a interiér bol celý čierny. S tou bielou sa to krásne dopĺňalo.
Fajn! Uznávam! Bola som šťastná a chcela som od radosti jačať, ale nemohla som. Nevedela som totižto čo mám robiť. Dostala som niečo také strašne drahé a nemala som nič na oplátku.
Popostrčila som Traya k jeho autu a on ho nadšene odomkol. Dvere sa otvárali dohora. Dohora! No fakt! Pre boha... Vyzeral divne keď doňho nastupoval. Mala som čo robiť, aby som sa nezasmiala.
"Preveziem ťa! Poď!"
"Nie vďaka." Nech bolo to auto akokoľvek drahé a pekné, tak týmto u mňa skončilo. Prišla ku mne starká a vtisla mi do ruky biely kľúč. Tejto žene sa nedalo odporovať. Nemohla som ani argumentovať, že nemám vodičák, pretože ho mám. A som si istá, že táto žena o tom vie aj keď som to nikdy nepovedala. A ak aj nie, tak je jej to jedno. V každom prípade som práve dostala auto, ktoré nebudem môcť ani vrátiť, ani predať a ani zničiť. V každej z variácií by ma táto stará žena za to asi zabila. Nie, ďakujem.
Prijala som kľúč a pred jej očami som si ho pridala na svoj zväzok kľúčov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama