Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

19. Kapitola – Darčeky, súd a zmierenie - časť 3/4

21. února 2012 v 17:57 | Simon |  Tieň nádeje
Darčeky, súd a zmierenie - časť 3/4


"Fanatici blázniví. To znamená to vaše F v prezývke však?"
"Si žena, to nepochopíš."
"A aj napriek tomu si chcel, aby som s vami závodila v meste?"
"Si viac chlap ako žena. Myslel som, že sa pridáš."
Snáď ani nemusím hovoriť ako som sa zatvárila. "Tak vďaka." Sadla som si na svoje miesto, pretože práve zazvonilo. Mali sme práve jazyk a na hodine budeme preberať Shakespeara. Na tejto hodine si zgustnem. Naša profesorka bola skvelá. Mala som ju veľmi rada.
"Vie mi niekto z vás povedať, čo je na jeho divadelných hrách také zvláštne? Jedinečné? Podľa vás!"
"Že tam vždy niekto umrie." Povedala Melody. Bola to moja spolužiačka, ale veľa rozumu nepobrala. Preboha, veď píše tragédie, tak tam asi nebudú v jeho knihách vystupovať skákajúce jednorožce. I keď napísal aj komédie. Bola som si istá, že to profesorka počuť nechcela. Zdvihla som ruku.
"Slečna Timeová?"
"Podľa mňa sú to tie jeho divadelné hry v strede deja v knihe. Predsa len už jeho diela sami o sebe sú divadelnou hrou, ale on tam do deja dáva ešte jedno divadelné predstavenie. Príde mi to zvláštne."
"Áno, áno. Presne na toto som narážala. Ďakujem. Vieš mi uviesť príklad, kde to bolo skutočne zreteľné?"
"Hamlet. Určite Hamlet."
"Prečo?"
"Pretože Hamlet povedal tým hercom, aby zahrali kráľovu smrť a tak odhalili pravdu."
"Presne tak. Výborne! Ďakujem." Prikývla som. Hodina takto pokračovala ďalej a mala som dojem, že sa tam profesorka baví len so mnou. Zasmiala sa, keď som jej povedala, že môj pes sa volá Romeo ,pri čom pochopila, že Shakespeare je skutočne mojou záľubou.
Nasledujúca hodina bola naša posledná a bola to jazda na koni.
Keď som prišla k boxu Icea, už bol pripravený na jazdu. Vyšla som s ním von, privítala sa s ním a nasadla.
Najskôr som ho len rozohriala a až potom ho prinútila ísť cvalom. Užívala som si to. Nadvihovala som sa v sedle, aby som svojou váhou nebránila Iceovi v pohybe, na čo mi odpovedal zrýchlením. Usmiala som sa, keď som si spomenula na svoju prvú jazdu. Stočila som uzdu do prava a tak otočila celého koňa tým smerom, pretože kam ide koňovi hlava, tam ide celé telo. Užívala som si ten vietor vo vlasoch.
Zrazu do mňa niekto zboku vrazil a Ice sa zapotácal. Udržal rovnováhu a rozrušene zafŕkal. Prinútila som ju spomaliť. Otočila som sa na Ryana, ktorý sedel na krásnej čiernej kobyle.
"Zbláznil si sa?"
"Zľakla si sa? Chcem si dať závod. Moja Grófka toho tvojho ľadového tátoša porazí." Povedal to tak sebavedomo, až ma to nabudilo. Nahla som sa v sedle k ušiam Icea.
"Čo povieš kamarát? Ukážeme tým nadutým aristokratom čo vieme?" Zastrihal ušami a zahrabal jednou nohou. Vždy mi tak dával najavo, že je pripravený vyštartovať.
Pozrela som na Ryana. "Tri krát obehneme ohradu a kto sem dobehne od ohrady prvý vyhrá."
"Súhlasím."
Začali sme naraz odpočítavať a Grófka vyštartovala ako o život. Zasmiala som sa. Ice ju ľahko dobehol ale nehnala som ho, aby sa neunavil už na začiatku a nechal si silu na koniec.
To bolo niečo čo Ryan neriešil. Proste ju hnal s vetrom o preteky. Netrvalo to dlho a Grófka začala spomaľovať. Ešte sme mali jeden okruh a potom už len dobehnutie na výbeh. Nechala som Ryana v domnienke, že víťazí, ale smiala som sa mu za chrbtom. Ice pohodil hlavou, pretože chcel pridať. Už sme boli skoro pri konci tak som mu dala voľnosť. Rozbehol sa a pomaly dobehol Grófku.
Predbehol ju a na určené miesto sme dobehli prví. Všetci naši spolužiaci a aj zamestnanci videli Ryanovu prehru. Začali tlieskať a výskať. Začala som sa radostne smiať a zosadla som z Icea nech si oddýchne. Zaslúžil si to.
Začala som ho hladiť po hlave medzi očami. Ryan zosadol z Grófky a prišiel ku mne.
"To nebolo fér. Cheatovala si."
"Toto nie je počítačová hra. Akoby som mohla asi tak použiť cheaty."
"Čo ja viem? Tak si podvádzala."
"Čo nepovieš?" Spýtala som sa provokatívne.
"Proste si priznaj prehru Ryan." Chvíľu ma nahnevane prepaľoval očami a potom si porazenecky vzdychol.
"Grófka mala len slabší deň."
"Keď nie je chyba vo mne, tak je v tvojom koňovi? Poháňal si ju na plný plyn už od začiatku a tým si ju vyčerpal, nemala šancu to dobehnúť do konca v plnej sile." Zarazene sa na mňa díval. Potom na svojho koňa a nakoniec sklopil oči k zemi. Aj keď si to nahlas neprizná, tak to teraz pochopil.
"Bol to dobrý závod." Oba kone pohodili hlavami a zaerdžali.
"Myslím, že súhlasia." Usmial sa nakoniec Ryan. Podali sme si ruky a odviedli koňov späť do boxov.
Radovala som sa z výhry, ale neposmievala som sa Ryanovi. Myslím, že mu úplne stačil výsmech našich spolužiakov. Zaopatrila som Icea a uvedomila som si, že celá hodina mi ubehla veľmi rýchlo.
Rovnako tak aj týždeň ,než sa mi odval Gregor s tým, že už zohnal všetko o čo som ho žiadala.
Zavolal si ma k sebe domov. V jeho pracovni sme boli osamote, aj keď dvere do nej tentoraz strážili jeho ľudia.
"Nemám pre teba asi dobrú správu. Myslím si, že ťa to šokuje a zabolí. Našli sme dôkazy a máme aj priznanie."
"Takže môžeme úplne udať toho, kto si najal vraha, aby mi zavraždil mamu?"
"Áno."
"Kto je to? Poznám ho? Podľa tvojho chovania, asi hej."
"Je to muž ktorý sa volá..."
"No tak! Kto je to?"
"Adam Francis." Zatočila sa mi hlava a tvrdo som dopadla na zem. Rozboleli ma z toho pádu kolená. Bolesť som však takmer nevnímala.
"A...A...Adam?"
"Áno. Riaditeľ školy Jeremyho Richa." Začala som plytko dýchať, pretože som sa cítila, akoby ma zavalil strašný balvan.
Adam.
Adam, ktorého som prijala do rodiny a ktorému som dala Monikinu ruku.
Adam, ktorý ma prijal na školu proti bežným pravidlám.
Adam je zradca.
Adam mi v konečnom dôsledku zabil matku.
Adam mi za to zaplatí.
Postavila som sa a zotrela si slzy s tváre. Slzy hnevu, zrady, poníženia a straty.
"Mohol by si prosím ťa vzniesť obvinenie na súde?"
"Už som to urobil. Myslím, že teraz by mal byť už za mrežami, ale ešte bude súd, kedy prípad znovu otvoria. Budeš tam musieť opäť svedčiť a rovnako teraz bude svedkom aj ten muž, ktorý ti mamu zabil. Pôjdu do basy spolu."
"Ako vieš, že bude ten vrah spolupracovať?"
"Viem to, pretože má s Adamom nevybavené účty. Nemá dôvod nechať ho len tak behať po ulici, zatiaľ čo on si odpykáva svoj trest. Potopí ho. O to sa neboj."
"Takže mi príde predvolanie? Zase uvidím toho muža?"
"Je mi to ľúto, ale ak chceš, mohol by som nechať tento prípad odložiť."
"Nie!" Vyštekla som naňho. "Nie. Nechcem, aby sa to odkladalo. Je mi len ľúto toho, že ma tak podviedol. Taktiež chcem dostať odpoveď na jednu otázku."

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama