Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

2. Kapitola – V garáži je silná osobnosť

25. února 2012 v 22:17 | Simon |  NCIS - poviedka o Kelly
Rovnako ako prvú kapitolu aj túto som ešte zmenila (pôvodná sa voala: nevidieť, nepočuť nevravieť - to by som chcela) Upozorňujem, že sem dám takých 6 kap. a ak nebude mať poviedka ohlas, tak skončím :) Budem si ju písať len vo svojom PC. Pekné čítanie. Pac a pusu Simon.



Ten úchylný bastard na mňa namieril zbraň a vo chvíli kedy takmer vystrelil, ma zachránil práve jeho parťák. Myslím, že to bol ich šéf.

"Nezabíjaj ju!"

"Prečo nie?!" Ani to neznelo ako otázka. Povedal to intonačne veľmi zvláštne... Nahnevane.

"Potrebujeme ju živú!"

"A na čo? Nič nevie!"

"Shannon neprehovorí, ak ju zabijeme."

Pozrela som sa na mamu, aj keď bolo ťažké odtrhnúť oči od mušky zbrane, ktorá mi mierila na hlavu.

"Klamala som ti Kelly." Povedala mi potichu.

"Otec ťa celú tú dobu miluje. Dokonca mi pred pár týždňami volal, aby sa spýtal ako sa máš. Vždy ma presviedčal, aby ťa dostal k telefónu, ale odmietla som. Schválne som ťa odrezala od osoby, ktorú miluješ najviac na svete." Rozkašľala sa. "Pred 10 rokmi som ti povedala, že otec odišiel, pretože ťa začal nenávidieť rovnako ako mňa, no nevedela si o tom, že sme sa rok naťahovali na súdoch o opatrovníctvo. Kelly, on bojoval a stále bojuje o to, aby mohol byť s tebou. Neustále ten prípad otvára a bráni sa na súde, aby dostal možnosť vidieť ťa. Dva roky ťa dokonca neustále z diaľky pozoroval a potom keď sme sa presťahovali prestal, pretože nemohol pokračovať. To bol dôvod prečo sme sa stále sťahovali niekam inam. Utekala som s tebou pred ním a pred súdmi, aby sa náhodou nerozmysleli a nedali mu čo i len malý podiel opatrovníctva. Bolo to sebecké, ale viem, že inak by si so mnou nebola. Milujem ťa zlatko najviac na svete. Dúfam, že mi to niekedy pre..." Namierili jej na spánok zbraň. Úplne som zabudla kde som.

Spracúvala som informácie ktoré mi povedala. Celú tú dobu žijem v mylnej domnienke.

Chcela som sa na mamu nahnevať, pretože otec bol stredom môjho vesmíru keď som bola malá a stále ním je, aj keď sme boli oddelený a aj keď sa mama snažila ma proti nemu poštvať.

Nikdy sa jej to nepodarilo.

"Ale jeho ľúbiš viac ako mňa a to bol dôvod prečo som unikala. Ak by ti na súde dali na výber, viem že by som prehrala. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude. Otec ťa ale miluje rovnako ako ty jeho. Kelly ja... spravila som chybu a zaplietla som sa do vecí do ktorých som ťa nevedomky dostala. Je mi to ľúto. Som si istá, že keby tu bol tvoj otec bola by si v bezpečí. Mala som ťa nechať v jeho opatere. Viem, že ak sa o tomto dozvie už nebude na tejto planéte miesto, kde by som ťa pred ním schovala. Znenávidela som ho a chcela som, aby tvoje emócie voči nemu boli rovnaké, no to som nedokázala. Aj keď nevieme kde tvoj otec je, mysli na to, že ťa stále rovnako miluje. Dokonca si vraj nechal aj to hlúpe drevo." Myslela tým loď.

S ockom sme si sľúbili, že si postavíme loď, a že sa na nej oslobodíme od všetkého zla na zemi, keď na nej vyplávame.

Na tvári som pocítila vzduch. Bolo to preto, lebo som mala mokrú tvár od sĺz. Otec na mňa nezabudol a stále ma ľúbi. Rovnako ako ja jeho. Teraz už len stačilo sa odtiaľto dostať, nájsť ho a vyriešiť všetky problémy.

"Aké dojemné." Povedal ten, čo ma chcel znásilniť a čo ho nazvali Mike.

"Shannon? Je fajn že si začala rozprávať, ale čo tak keby si nehovorila z cesty a povedala nám kde je to čo si nám vzala?"

"Vzala?" Stále som nechápala o čo tu vlastne do pekla ide a prečo sú títo vrahovia tu.

"Tvoja matka nás pred pár rokmi okašľala. Okradla nás."

"Zlodej obral zlodeja. Je to vaša vina hlupáci." Prestrelila som. Uznávam, že dráždiť hada bosou nohou nie je práve najlepší nápad.

Ešte k tomu keď je tu tých hadov tak veľa.

Ten ich Šéf ku mne prišiel a pokynul tomu čo mi kľačal na rukách aby ma pustil. Aj keď som mala ruky stŕpnuté, ohnala som sa po nich. Šéf sa zasmial.

"Ak by som niekedy strpel po svojom boku ženu, chcel by som, aby bola taká ako ty. Krásna, silná, a vytrvalá ako ploštica."

"Smola. Som unikát." Odsekla som mu tak jedovato ako som len vedela.

Zasmial sa. "Shannon, keby si bola len s polovice ako tvoje dieťa. Keď ju vidím ani neverím, že je to tvoja krv. Teda podoba sa nezaprie, no myslím to povahovo. Ale dosť bolo vykrúcania a srandy. Buď mi okamžite povieš čo chceme počuť, alebo ti tvoje malé dievčatko trochu fyzicky zmeníme."

Pristúpil ku mne a naznačil Mikovi, aby pristúpil aj on. Ďalšiemu povedal, aby ma pevne chytil ale aby mi pravú ruku nechal voľnú.

"Nerobím to rás zlatko, ale tvoja mama inak nebude spolupracovať." Povedal mi a odstúpil.

Jeho muž ma chytil ako do zveráka a ja som sa nemohla ani pohnúť.

Jediné čo som mala voľné bola len pravá ruka a aj tú mi o chvíľu chytil Mike. Netušila som čo chcú robiť.

Keď mi ale začal prsty ťahať od seba rýchlo som pochopila.

Po tom, ako mi praskla nejaká kosť v ruke, sa garážou ozýval už len môj krik, ktorý i tak nakoniec pridusili nejakou platenou vecou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 martan49 martan49 | E-mail | 3. září 2012 v 15:04 | Reagovat

naozaj je to len pre staršie vekové kategórie i na mňa je to troška pritvrdé... ale mám rada príbehy a hlavne vždy ma zaujíma ako skončia :) :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama