Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

2. Kapitola – Súboje - časť 1/2

21. února 2012 v 16:16 | Simon |  Tieň nádeje
2. Kapitola - Súboje



Neznášam, keď som nútená pred niečím utekať. Obzvlášť, ak som to ja sama, kto ma desí. Neverím teenegerom. Nie po všetkom, čo som zažila. Preto mi tak strašne vadí, že sa niečo vo mne chce s ostatnými priateliť. Viem však, že ak sa začnem z niekým z nich baviť, zradia ma a ublížia mi. To je niečo o čo nestojím.
Práve som išla zo záchodov kde som sa prezliekla do úboru na telesnú. Prečo sa prezliekam na záchode? Jednoduché. Po celom tele mám jazvy a nechcem, aby si tu o mne všeličo hovorili. Radšej budem tá hanblivá, než tá z jazvami.
Vošla som do telocvične kde zatiaľ nikto nebol. Sadla som si na lavičku a čakala na ostatných.
Prví vošli profesor a profesorka. Pozreli sa na mňa a následne ku mne prišli.
"Slečna Timeová?" Spýtal sa na Profesor.
"To som ja."
"Ako vám ide telesná?"
"Baví ma to, pane. Ale nie som najlepšia." Pokýval hlavou.
"Dnes si vás všemožne vyskúšame." Prikývla som, lebo som to čakala. Do telocvične začali prichádzať študenti.
"Decká nástup!" Zakričala profesorka. Vytvoril sa dvojrad kde boli vpredu dievčatá a vzadu chlapci. Všimla som si že medzi F4 a ostatnými chalanmi je prázdne miesto. Páni, asi sa ich tu vážne báli.
Zaradila som sa a čakala na pokyny.
"Teraz budete mať voľnejšiu hodinu pretože si potrebujeme overiť zdatnosť slečny Timeovej." Všetci sa na mňa pozreli a pár z nich sa uškrnulo.
"Chcete si niečo zahrať alebo vám niečo vymyslíme my?" Spýtal sa profesor. Teraz sa všetky oči pozreli na F4.
"Basketbal." Ozvali sa jednohlasne. Ten som milovala. Rozdelili sa na dve družstvá, ale hrali len chalani. Baby sedeli na lavičkách. Pristúpila som k profesorke.
"Prečo nehrajú aj dievčatá?" Spýtala som sa jej a ona sa strašne rozosmiala.
"Tie dievčatá sú niečo ako princezné, aspoň si to o sebe myslia." Zaškerila sa.
"Ani jedna z nich nikdy necvičila, ale už len preto, že tu sú, majú 4 a to im stačí na prejdenie. Načo by robili niečo, pri čom im hrozí zničený účes či manikúra?" Z profesorky sršal hnev a opovrhovanie. Zadívala sa na mňa a premerala si ma.
"Videla som ako si sa nadchla pri predstave basketbalu. Ty by si chcela hrať?"
"Jasné! Basketbal je super!" Zaradovala som sa.
"Nevadilo by ti hrať s chalanmi? Sú dosť tvrdí, keď ide o šport." Nadvihla jedno obočie a čakala čo poviem.
"Som na to zvyknutá." Usmiala som sa.
"Tak bež a ukáž mi čo v tebe je. Možno že má aspoň jedno dievča nádej." Usmiala sa a zapískala na píšťalu. Dostávala som v tréningovom centre celkom slušný výprask od trénera ktorý ma učil sa brániť. Bandu tupcov ako sú títo hravo zvládnem. Aspoň myslím.
Hra sa zastavila a všetci sa na profku zmätene pozerali.
"Pridá sa k vám," Ukázala na mňa. "do týmu Ryana." Druhý tým bol Trayov.
Tak toto bude zaujímavé.
"Mám mať v týme babu?!" Rozčuľoval sa Ryan. Zazrela som naňho. Čo si o sebe vôbec myslí?
"Nerob závery skôr ako ma uvidíš hrať." Pokarhala som ho.
Niečo si zašomral popod nos a išiel rozohrávať.
Získali sme loptu, ale súper nás o ňu rýchlo obral. Teraz ju mal Tray. Rozbehla som sa po ňom a loptu mu doslova ukradla z rúk. Snažila som sa vyhýbať protihráčom, ale jeden chalan si zmyslel, že sa na mňa vrhne a tak ma zastaví. Skôr ako ku mne dobehol som z trojky hodila loptu. Lopta narazila do obruče a vyletela do vzduchu kde sa otáčala, následne však zapracovala gravitácia a padol prvý kôš.
Náhle do mňa napálil ten chalan, čo sa po mne rozbehol a ja som dopadla tvrdo na zem. Vybila som si dych a zostala som chvíľu ležať na zemi. Pár ľudí bolestne zaúpelo a niekto sa nado mňa postavil.
Tray.
"Maličká, si celá?"
"To zistím keď sa postavím." Zachrčala som naňho. Zasmial sa a pomohol mi na nohy.
Všimla som si že profesor rázne napomínal toho chalana čo ma zrazil k zemi. Chalan sa na mňa pozrel a ospravedlnil sa.
Ok. Beriem. Prikývla som a zdvihla ruku na znak že som v pohode. Pribehla ku mne profesorka.
"Varovala som ťa! Títo tu sa pred ničím nezastavia!" Ukázala vyčítavo na mojich protihráčov.
"Si celá?"
"Ale áno," Zasmiala som sa. "už som prežila horšie veci." Išla som k lopte a chytila ju do rúk.
"Rátate to na body alebo na koše?"
"Na koše."
"V tom prípade je to 1:0 pre nás, plus máme trestný hod." Usmiala som sa na chalana čo ma zneškodnil a postavila som sa pred kôš. Trafila som ho a rozbehla sa ku svojim hráčom.
Bolel ma chrbát na ktorý som dopadla, ale snažila som sa to čo najviac ignorovať. Na chrbte som totižto mala najviac jaziev a dopad na ne nebol dva krát príjemný. Nečakane sa pri mne zjavil Tray.
"Si bledá Mary," Mračil sa. "vážne si v poriadku?"
"Neboj sa. Možno som malá, ale malá neznamená slabá." Uškrnula som sa.
Rozbehla som sa po lopte, prihrala, dotyčný mi prihrávku vrátil a strelila som ďalší kôš. Basket naozaj milujem. Hrali sme ďalej a bolo to už 4:7 pre nás.
Mala som loptu a bežala k súperovmu košu. Z čista jasna sa predo mnou opäť objavil Tray. Roztiahol ruky a rozkročil nohy v geste - cezo mňa sa nedostaneš. Radostne som sa zasmiala. Mala som super náladu.
Ryan na mňa zakričal nech mu prihrám, ale Tray bol pre mňa väčšia výzva. Rútila som sa k nemu a vo chvíli kedy som sa mala rozbehnúť na jednu alebo druhú stranu som mu loptu hodila pod nohy a išla som hneď za ňou. Prešmykla som sa popod Traya, chytila loptu a vystrelila na kôš. 8:4.
Ťapla som si z Ryanom a vrátili sme sa späť na svoju stranu.
"Prepáč, že som ti neprihrala." Drgla som doňho lakťom.
"Nevadí. Nerád to priznávam, ale si dobrá." Postrapatil mi vlasy, pri čom sa smial.
"Doteraz sme nad Trayom nikdy nevyhrali." Objasnil mi.
Retiazky u nášho koša zacinkali. Zmätene som sa tam pozrela vo chvíli, kedy Tray dopadal na zem. Učiteľka pískla. 8:5.
"Myslím, že som práve pochopila prečo." Povedala som mu a nedokázala som skryť obdiv vo svojej tvári a ani v hlase.
Bol taký rýchly. Nie, to nebola len rýchlosť, to bola priam dravosť.
Prišiel k nám Erik.
"Takto prehráme. Naštval sa a to je zlé znamenie."
"To je jedno." Usmiala som sa.
"Prečo myslíš?" Ukázala som na hodiny.
"Pretože za dve minúty končí hra." Usmiala som sa.
Hrali sme do konca a nakoniec to dopadlo 8:7 pre nás, takže sme vyhrali. Bolo to tesne ale predsa len.
"Si dobrá maličká." Ozval sa za mnou Tray.
"Tebe to tiež išlo." Oplatila som mu.
Uvedomila som si, že by som vlastne mala byť zlá a nevrlá, Veď ich predsa neznášam, ale mala som skutočne dobrú náladu a tak som sa proste pozabudla držať bokom. Práve som na seba nechcene veľmi upozornila. To by mohlo byť skutočne zlé.
"Škoda, že nebudeme hrať aj druhú hodinu, to by som vás rozdrtil."
"Snívaj ďalej." Ešte chvíľu sme sa doťahovali a potom sme dostali príkaz ísť si zobrať brnenie.
"Brnenie?" Zasmiala som sa.
"My to tak voláme i keď normálne je to výstroj."
"K čomu to je?"
"Na šermovanie." Vyvalila som na Traya oči.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama