Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

20. Kapitola – Prekvapenia - časť 1/2

21. února 2012 v 17:59 | Simon |  Tieň nádeje
20. Kapitola - Prekvapenia



Nie že by som bola nadšená z tejto situácie, ale ja som fakt netušila, čo si počnem.
"Tak čo? Hovor!" Dobiedzala Becci. Boli u mňa doma. Ona a aj Ronnie. Popravde potrebovala som mať niekoho pri sebe. Zamračila som sa a ramená mi stuhli od napätia, ktoré som mala teraz v tele.
"Dve." Becci zhíkla a dala si ruku na ústa a Ronnie sa snažila skryť úsmev, kým nevedela, ako to znášam.
"Ako to berieš? Je to dobre? Alebo zle?"
"Neviem. Je dobré alebo zlé, že som tehotná?"
"No podľa mňa je to krásne."
"To si myslím tiež, ale som na to ešte mladá. Veď mám len čerstvých osemnásť. Uvidím, čo povie Tray."
"Ale ak povie, že dieťa nechce? Čo potom?"
"Potom to bude znamenať, že budem dieťa vychovávať sama."
"Takže na potrat nepôjdeš?"
"Ani keby som tým zachránila svet. Nezabijem vlastné dieťa. A je mi jedno, kto čo povie."
"Tak prečo sa netešíš? Ak v tom máš tak jasno..."
"Radovať sa budem, až keď mi Tray povie, že je to v pohode. Ak nie, no tak sa rozídeme a dieťa dokážem zaistiť aj sama. Hlavne teraz. Keď som podedila všetky peniaze rodiny."
"Jasné! Veď si Timeová!"
"Presne tak! Som Timeová, ktorá je však tehotná a asi nebude dva krát príjemná, ak ju niekto vytočí."
"Hej, hej. Nálady tehotných žien sú strašné."
"A chute. Budeš jesť všetko možné."
"Budeš chodiť ako tučniak."
"A stále budeš behať na záchod."
"Ešte k tomu..."
"Dobre! To stačí! Rada si na to počkám, ďakujem." Zasmiali sa a ja som nad nimi len zakrútila hlavou.
Mala som nevoľnosti a tak som si spravila tehotenský test. Vyšlo mi, že som v tom a prvé o tom vedeli tieto trúby.
Som nervózna z toho, čo povie Tray. "Takže, dievčatá! Keďže máme túto záhadu vyriešenú, mohli by ste mi pomôcť do šiat? Už máme meškanie a nie je to len pár minút." Becci sa zachichotala a pomohla mi zaviazať korzet.
Dnes je náš deň, nie môj, ale náš a preto som babám povedala, aby si moje malé tajomstvo nechali zatiaľ pre seba. Nepáčilo sa im to, ale nedala som im na výber. Chlapci po nás poslali šoféra, ktorý už pred domom čakal asi pol hodinu, ale na dobré veci sa čakať oplatí, nie? Tomu šoférovi to však asi nikto nepovedal, podľa toho ako na nás stále trúbil. Chudáčik.
Ronnie sa na mňa mračila. "Čo je?"
"Závidím ti."
"Čo také?"
"Že máš také pekné nohy."
"Čože?"
"Máš ich krásne tvarované, rovné, žiadne x ani o. Zatiaľ čo ja mám nohy ako slonica. Ako dva dlhé stĺpy."
Rozosmiala som sa, čo spôsobilo, že na mňa ešte viac zazrela. "Tak prepáč, ale to čo hovoríš je hlúposť. Máš pekné nohy, ale preto, že chodievaš behať ich máš svalnaté, ale to predsa nie je nič zlé." Trochu sa upokojila.
Nasadli sme do auta.
Becci mala krásne azúrovo modré šaty až po zem a perfektne jej zvýrazňovali krivky, ktoré sme jej mohli len závidieť a Ronnie mala čierne šaty ku kolenám, na ktorých boli biele kamienky, ktoré ich krásne oživili. Proste nádhera.
Šofér nás vysadil pred školou, kde už bolo zaparkovaných vcelku veľa aut. Vystúpili sme a vošli do budovy vedľa školy, kde prebieha ples.
"Ideme neskoro ako pravé princezné." Tešila sa Becci.
"Nezabudni ísť o polnoci domov, aby ti nenapuchli nohy ako žabe, ty popoluška." Pretočila som očami. Ronnie sa rozosmiala.
"Nebuď zlá. Uži si to. Pretože toto už viac krát nezažiješ."
"Jasné, jasné. Užijem si to ako nikdy v živote. Pretože tancovať v šatách bol môj najväčší, životný sen už od malička."
Becci do mňa strčila. "To je tým tehotenstvom, však? Vidíš Ronnie? Už na ňu idú tie nálady."
"Všímam si." Prikývla Ronnie.
"Buďte ticho, inak dopadnete zle."
"Pozri, zrazu začína byť vulgárna a agresívna."
"Kto ti je vulgárny?!"
"Bež, inak nás táto bacuľatá príšera dostane!"
"Nie som bacuľatá!"
"Ale budeš! A bude sa to zhoršovať a zhoršovať!"
"Presne tak! Až sa za chvíľu nezmestíš do dverí!"
"Ja vás dostanem!"
Rozbehli sa predo mnou a bežali sme až k dverám do budovy. Tam sme sa začali smiať.
"Inak Ronnie? Kto je tvoj partner?" Spýtala sa jej Becci.
"Kto?"
"Tvoj partner. No veď vieš... Dve ruky, dve nohy, oblek... Zväčša býva opačného pohlavia." Zaškerila som sa na ňu.
"Ja viem, čo si mala na mysli." Zazrela na mňa.
"A potom, že ja mením nálady." Udrela ma malou kabelkou, čo držala. Vošli sme do budovy a keď sme stáli pred dverami do tanečnej sály, preniesla som poznámku o tom, že je tu možno s vrátnikom.
"Ach! Bež dnu! Piješ mi nervy!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama