Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

20. Kapitola – Prekvapenia - časť 2/2

21. února 2012 v 17:59 | Simon |  Tieň nádeje
Prekvapenia - časť 2/2


"Inak Ronnie? Kto je tvoj partner?" Spýtala sa jej Becci.
"Kto?"
"Tvoj partner. No veď vieš... Dve ruky, dve nohy, oblek... Zväčša býva opačného pohlavia." Zaškerila som sa na ňu.
"Ja viem, čo si mala na mysli." Zazrela na mňa.
"A potom, že ja mením nálady." Udrela ma malou kabelkou, čo držala. Vošli sme do budovy a keď sme stáli pred dverami do tanečnej sály, preniesla som poznámku o tom, že je tu možno s vrátnikom.
"Ach! Bež dnu! Piješ mi nervy!"
"Niečo piť budem, ale tvoje nervy to nebudú." Povedala som uchvátene.
Po obvode ohromnej miestnosti boli stoly, na ktorých boli poukladané pyramídy z pohárov naplnených šampanským, kopa jedla a zákuskov. Miestnosť bola vyzdobená vianočnými reťazami a balónmi. Viseli tu zapálené lampióny a na stoloch boli ešte pozapaľované sviečky. V strede miestnosti visela disco-guľa. Svietili tu farebné reflektory a po parkete sa pri zemi vznášala umelá hmla. Hrala rýchla hudba a ľudia vyzerali, že sa skvele bavia.
"Ste nádherné, dievčatá." Povedal nám Logan. Ryan obdivne hvizdol. Prišiel k Ronnie a požiadal ju o tanec. Erik urobil to isté s Becci. Logan tu mal svoju Hope a už sa mi stratili z dohľadu.
"Zatancuješ si?"
"Vážne chceš, aby som ti na toto odpovedala?"
Tray zvesil plecia. Usmiala som sa. "Veľmi rada." Tvár sa mu rozžiarila, chytil ma za ruku a dotiahol na parket. Užívala som si celú noc.
Tray vyzeral výnimočne krásne. Ofina mu stále elegantne spadala do očí a zvyšok vlasov si sčesal dozadu. Držali mu tam vďaka nejakému gélu na vlasy. Jeho oblek bol čierny a na vrecku mal pripnutý rovnaký kvet, aký som mala ja na svojom drieku. Ešte k tomu mal rovnako červenú kravatu ako moje šaty. Toto mal asi na mysli keď mi vravel, že naše oblečenie spolu ladí.
Presne o pol jednej ráno však Tray zábavu prerušil. Všetci ho prepaľovali nevraživými pohľadmi. I keď tie po ňom hádzali zväčša chalani.
Nechápala som, čo chce a úprimne som dúfala, že nezačne spievať.
"Prepáčte že prerušujem šou, ale chcel by som, aby sem za mnou prišlo moje dievča." Vyvalila som oči a skoro spadla, pretože sa mi vytkla noha na tom vysokom opätku. Potichu som zahrešila, ale začul to Ryan a začal sa smiať. Sčervenala som.
Vyšla som hore na pódium a zmetene sa dívala ako na Traya, tak na naše publikum. Tray ma chytil za prsty na ľavej ruke a zadíval sa na mňa trochu so strachom ale aj s láskou. Premkol ma zvláštny pocit.
"Čo robíš?"
"Pšt! Práve ťa chcem požiadať o ruku."
"Čože?"
"Vezmeš si ma Mary? Staneš sa mojou ženou navždy?"
Potrebujem súrne očného! Niekde mi vypadli oči a taktiež mám problém zavrieť ústa!
"Mary?" Spýtal sa váhavo Tray. Pusu som mala otvorenú už tak dlho, že mi z nej začali takmer tiecť sliny. Nechutné, ale pravdivé. Zavrela som ju a prehltla.
"Áno." Zašepkala som.
"Môžeš to povedať všetkým?"
"Čo? Ach... iste... Áno! Rada sa za teba vydám!" Usmiala som sa.
Z vrecka vytiahol strieborný prsteň s diamantovým očkom. Zatajila som dych, keď mi ho dával na prstenník a potom som sa mu vrhla do náručia. Publikum nám začalo tlieskať. Zišli sme dole.
"Prekvapil som ťa?"
"Veľmi, ale mám jedno prekvapenie na oplátku."
"Aké?"
"Som s tebou tehotná. Čakám dieťatko." Tray odpadol. Doslova sa zrútil a Logan s Ryanom ho len tak-tak zachytili, než spadol na zem. Myslím, že som mu to práve vrátila aj s úrokmi.
Ryan nechal Traya v Loganovej opatere, prišiel ku mne a tuho ma objal.
"Viem, že budeš skvelá mama. Už len preto, ako si sa chovala k mojej sestre Sophii a k deťom z domova a k ľuďom v nemocnici." Vyratúval to na prstoch. Usmial sa a objal ma ešte raz.
"Ďakujem." Pogratulovali mi aj ostatní a nakoniec sa prebral aj otecko. Placho som sa usmiala. Stále som nevedela ,či je rád, alebo nie. Do akej kategórie spadá odpadnutie?
"Budem otec." Povedal potichu a ja som prikývla. "Budem otec!" Zaradoval sa už omnoho hlasnejšie. Začal sa strašne smiať. Chytil ma do náručia a vyhodil do vzduchu. Prelomili sa vo mne hradby z pochybnosti a plne som sa oddala radosti. Opíjala by som sa, keby som mohla.
Radovali sme sa dlho do rána a nakoniec sme prespali v aute. Ráno sme zistili, že to ani nebolo naše auto. Čo už?
O pár týždňov po plese začali skúšky. Maturita. Zvládli sme to všetci. Nikto nemusel ísť na opravné skúšky, aj keď to boli riadne nervy.
Začala som cítiť bruško a keď sme išli ku gynekológovi, povedal mi, že nečakám jedno dieťa, ale hneď dve. O nejaký čas na to sme sa dozvedeli, že to budú obaja chlapci a že sú to jednovaječné dvojčatá, čo znamená, že si budú podobní, pretože... To je vlastne jedno. Proste sa budú podobať.
Naša radosť sa znásobila. A hlavne radosť Trayovej starkej. Dostane hneď dvoch pravnukov.
Po škole sme sa zobrali skôr, ako som mala termín pôrodu. Kňaz, čo nás oddával na mňa síce hľadel trochu divne, ale ignorovala som to. Od Gregora sme ako svadobný dar dostali malý rodinný domček. Teda malý bol podľa Gregora. Podľa mňa to bola vila. Svoj malý byt som definitívne opustila.
Začala som plne viesť svoju spoločnosť a všetok voľný čas som trávila s rodinou.
Tray začal pracovať u Margarett Lordenovej, Erikovej matky. Neprekážalo mi to.
Keď prišiel pôrod, prišli s ním aj dva nové uzlíčky nádeje do môjho života.
Konečne som bola šťastná a v mojom srdci už nebol žiadny zmätok. Moje deti ho nadobro zničili. Malo to ale aj vedľajšie následky. Každý deň som sa usmievala ako blázon. Na to som však žiaden liek nepotrebovala.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama