Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

3. Kapitola – Romeo, bozky a prvá jazda - časť 1/3

21. února 2012 v 16:20 | Simon |  Tieň nádeje
3. Kapitola - Romeo, bozky a prvá jazda



Premýšľala som po ceste domov o celej škole Jeremyho Richa. Od iných škôl sa líšila len svojím prepychom a známymi študentmi. Po tom ako ma ten idiot oblial som domov išla v úbore a oblečenie som mala v taške. Cítila som k Ryanovi nenávisť za to čo robí. Za to ako ponižuje ľudí.
Vyšla som schody čo viedli k môjmu bytu a odomkla dvere.
Vrhol sa na mňa môj pes Romeo. Bol to prerastený vlčiak. Jedno ucho mal čierne a druhé hnedé. To bola taká jeho zvláštnosť. Privítala som sa s ním a vošla dnu.
Tento byt som si zaobstarala z pár dôvodov.
Z detského domova kde by som mala teraz oficiálne bývať som odišla, pretože som tam zaberala cenné miesto pre deti. Na to, aby som sa takto odsťahovala som potrebovala súhlas vedúcej domova a ten som dostala pod podmienkou, že sa do domova vrátim vždy cez víkend. Preto som poprosila Marka, môjho kamaráta od polície, aby mi kúpil tento byt a ja som mu splácala nájom. Súhlasil. Vedel, že je to pre mňa dôležité a tak s tým nemal žiaden problém.
Ďalším dôvodom bolo to, že milujem svoju nezávislosť ktorú som týmto získala. Taktiež mi to pomohlo sa osamostatniť.
A tak tu teraz bývam zo svojím starým štvornohým priateľom.
Žijem v ňom len ja a Romeo.
Je to skutočne malý priestor, ktorý je v zlom stave. V niektorých rohoch bytu sú malé škvrny od plesne, nábytok ktorí tu bol som musela celý zmeniť, ba dokonca som musela nechať vymeniť podlahu. Urobila by som viac vecí, keby som na to mala peniaze, ale tie som bohužiaľ nemala. Preto som mala asi cez pol izby opadnutú omietku a luster mi visel len na kábli.
Vyzeralo to biedne, ale bol to domov a ja som ho milovala aj s chybami.
Preto jeho nájom zvládam platiť len z jednej svojej brigády.
Pracujem ako upratovačka v jednom hoteli, vykladám tovar z nákladných lodí, vypomáham v detských domovoch a nemocniciach, ale to samozrejme zadarmo, no a v poslednom rade neoficiálne vediem firmu svojho otca.
Sú to už tri roky čo ju takto vediem a spoločnosť len prosperuje.
Nie som plnoletá a tak nemôžem mať plnú právnu zodpovednosť za otcovu spoločnosť no zdedila som ju po jeho smrti a všetci musia čakať kým dovŕšim osemnásť, aby sa rozhodlo čo bude ďalej. Rozhodla som ale, že spoločnosť rozhodne nepredám a že otcovým radcom budem pomáhať, zapájať sa do vecí spoločnosti a riešiť jej problémy.
Neverili mi, že to zvládnem. Nie vtedy keď mi práve zomrela rodina a ja som zostala sama. Mala som vtedy len takmer 14 rokov. No nakoniec som si získala rešpekt a úctu ľudí v spoločnosti.
Nikto však nevie, že najväčšiu z najväčších spoločností v krajine vedie len 17 ročné dievča. Všetci moji - skoro - zamestnanci o tom museli zložiť sľub mlčanlivosti. Taktiež nikto netuší, že je môj otec mŕtvy, takže si všetci myslia, že spoločnosť vedie stále on. Je to hlavne preto, lebo spoločnosť Time je jednou z najvýznamnejších v krajine.
Rozvalila som sa na gauči, čo bola pre mňa provizórna vysúvacia posteľ a vydýchla si. Romeo mi oblizoval ruku, ktorou som ho hladila.
Romea som dostala od sestry, keď sa dozvedela presný čas svojej smrti. Moja sestra mala od narodenia slabé pľúca a keď jej lekári povedali, že jej zostávajú tri roky života, mala som len šesť.
Pamätám si, že som plakala viac ako ona a bola to práve ona, kto ma utešoval.
O rok po tom ako nám oznámili túto správu mi zabili mamu. Život sa so mnou vtedy nemaznal.
Dokázala som byť silná len vďaka sestre. Len vďaka nej som prežila tú depresiu do ktorej som sa ako dieťa dostala. I keď ma mamina smrť skoro psychicky zničila a vedomie toho, že mi o chvíľu odíde aj sestra mi nepomáhalo, vychutnávala som si každú chvíľu, ktorú som so sestrou strávila.
Mala som s ňou byť ešte dva roky.
Bola som vďačná za každú minútu s ňou. Táto skúsenosť ma naučila vážiť si to čo v živote mám.
O ďalší rok neskôr sa ale v nemocnici ,kde bola moja sestra Júlia, objavil chlapec trochu starší odo mňa. Potreboval čo najskôr transplantáciu srdca a moja sestra sa rozhodla mu darovať to svoje. Skrátila si život o jeden rok, aby zachránila niekoho, koho nepoznala. Obdivovala som ju za to a nenávidela zároveň.
Opúšťala ma skôr než som bola pripravená a len o rok po smrti matky. Ničilo ma to. Pamätám si ako ma hladila po tvári.
"Neboj sa sestrička. Budem ďalej žiť, ale v niekom inom. Neodídem, nezomriem." Usmievala sa na mňa a sama verila v to, čo mi vravela.
V deň operácie mi darovala šteniatko vlčiaka. Vymýšľali sme mu spolu meno. Ona bola Júlia a tak som chcela dať psovi meno ,ktoré mi ju bude pripomínať.
Obidve sme milovali diela Shakespeara. A tak dostal meno Romeo.
Zo spomienok ma vytrhlo Romeovo zakňučanie.
Zmätene som sa posadila a pozrela naňho. On mi položil hlavu na nohu a smutne sa na mňa díval.
Prekvapene som si uvedomila, že plačem. Zaborila som si ruky do srsti Romea a kľakla si k nemu na zem. Tuho som ho objala a dlho som mu plakala do kožuchu.
Za celú dobu sa ani nepohol. Mala som ho už osem rokov. Od plaču som o chvíľu zaspala nepokojným spánkom.
Večer som išla zase do práce upratať nejaké izby v hotely.
Keď som na ďalší deň išla do školy, dala som si veľký pozor, aby som nemeškala. Zakývala som vrátnikovi a ten mi s nechápavou tvárou odkýval.
Študenti ho asi zvyčajne ignorovali.
Ale musím sa priznať, že som to stihla len tesne.
Keď som vošla do triedy, tak sa pri katedre hádali dve dievčatá. Jedna mi bola chrbtom a druhá bola Becci a plakala.
Zamračila som sa.
Trieda ich sledovala zo zatajeným dychom.
Pozrela som sa k laviciam F4, pretože som predpokladala, že by Erik nechcel, aby Becci plakala.
Sedel tam však len Ryan, Logan a Tray. Tray to ani nevidel, lebo ležal rozvalený na lavici. Logan si všimol, že sa na nich dívam a tak na mňa žmurkol a zakýval mi aj keď sa kútikom oka mračil na to čo sa dialo.
Uvidela som profil toho blonďavého dievčaťa ,čo rozplakalo Becci. Bola to tá baba, čo ma chcela včera potknúť, keď som išla k svojej lavici.
"Videla som ťa včera s ďalším chlapom! Ty hlúpa prostitútka!" Vysmievala sa jej tá blondínka.
Becci je prostitútka?
To je dôvod prečo ešte nechodí s Erikom?
Nie že by mi to nevadilo, ale som si istá že je za tým ešte niečo viac. Becci rozhodne nevyzerala ako bežné štetky. Aj keď mi toto vedomie nebolo dva krát príjemné, mala som potrebu jej nejako pomôcť.
Becci mi pripadala fajn a ako niekto, kto netrhá muchám krídla. Aj keď zdanie niekedy klame toto dievča malo skutočne slabú osobnosť.
Možno preto som mala nevysvetliteľné nutkanie jej pomáhať, dohliadať na ňu a chrániť ju. Bola ako zatúlané šteňa.
"Ideš s každým do postele za peniaze! Oblizuješ sa z každým na počkanie!"
Napadlo ma niečo šialené, ale táto situácia bola šialená, čiže šialené riešenie k tomu asi patrilo.
Otočila som tú blondínku k sebe a pobozkala ju. Šokovane sa zapotácala smerom odo mňa.
"Č... Čo... čo to do pekla...eh?!"
Zasmiala som sa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama