Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

4. Kapitola – Reč tela a spoločnosť - časť 1/4

21. února 2012 v 16:45 | Simon |  Tieň nádeje
4. Kapitola - Reč tela a spoločnosť



Po vyučovaní som išla vypomáhať do nemocnice. Vošla som do tej starej bielej budovy a smerovala k informáciám.
"Ahoj Catty."
"Ahoj Mary, dnes zase vypomáhaš?"
"Ako každý piatok. Kde potrebujú pomoc?"
"Myslím, že práve pre teba je robota na treťom poschodí."
"Detské oddelenie? O čo ide?"
"Jedno depresívne dieťa."
"Čo sa mu stalo?"
"Práveže to nikto nevie. Je to nemé dievča, ale počujúce. Stratila reč pred štyrmi rokmi, takže by som povedala, že si na to zvykla, ale stále to berie ťažko. Potrebovala by niekoho, kto by jej ukázal, že aj keď nemôže hovoriť, tak stále môže žiť."
"Prečo myslíš, že jej pomôžem?"
"Pretože si jedna z mála ľudí, čo ovláda znakovú reč."
"Takže nie vďaka môjmu šarmu a vtipu a kráse a..."
"Samozrejme aj preto." Smiala sa Catty.
"Ako sa volá? Kde ju nájdem?"
"Volá sa Sophia a má izbu číslo 54 i keď v nej často nebýva. Má 9 rokov a väčšinou sedí na chodbe so sklonenou hlavou." Prikývla som a vydala sa za ňou.
Moja výpomoc spočívala v tom, že som pomáhala pacientom dostať sa z psychického dna, alebo im len všeobecne pomáhala.
Ako keď je niekto drogovo závislí a baví sa s niekým kto závislosť prekonal. Bolo to dosť podobné.
Vybehla som po schodoch a odomkla si dvere z detského oddelenia. Hneď sa na mňa vrhli deti, ktoré tu sú už dlhšie a tak ma poznali.
Nebolo ťažké nájsť Sophiu.
Poslala som ostatné deti, nech sa idú hrať zatiaľ samé a pristúpila k Sophii. Sadla som si k nej na zem a ona sa na mňa prekvapene pozrela. Chcela mi niečo povedať rukami, ale nakoniec ich smutne zložila k nohám.
Pochopila som v čom je problém. Nepoznala veľa ľudí, ktorý by ju vypočuli. Jemne som do nej drgla lakťom a povedala jej v posunkovej reči, nech mi ukáže čo ju trápi. Podporila som ju úsmevom a ona sa pustila do rozprávania v znakovej reči.
Dozvedela som sa, že sa jej pre neschopnosť reči vysmievajú a že nepozná nikoho v jej veku kto by poznal znakovú reč a tak nemá kamarátov.
Hovorila dlho a ja som ju pozorne počúvala. Keď skončila boli sme dlho ticho, len sme vedľa seba sedeli na zemi, ale bolo cítiť, že je pokojnejšia. Vyrovnanejšia.
"Musíš ostatným ukázať aká v skutočnosti si. Donútiť ich, aby sa s tebou chceli baviť oni a nie naopak." Povedala som jej zrazu potichu.
Môj hlas ju vyľakal ale neodtiahla sa odo mňa.
"Niektorý ľudia sa síce pozerajú, ale nevidia. Nauč ich vidieť srdcom, Sophia. Len tak si nájdeš pravých priateľov."
Neviem ako to urobiť. Povedala mi v znakovej reči.
"Nauč ich svoju reč, Sophia. Neuč ich hovoriť bez toho, aby otvorili ústa. Nauč ich počúvať." Vravela som jej. Chvíľu sa na mňa pozerala ako na blázna a rukami mi naznačila jediné slovo.
Ako?
Postavila som sa a natiahla k nej ruku.
"Tým, že sa budeš ľutovať, dosiahneš len to, že ťa budú ľutovať aj ostatní. Budú ťa vidieť len ako slabé, hanblivé dievča. To chceš?" Postavila sa a potriasla hlavou, že nie.
"Ako na seba upozorníš bez toho, aby si zo seba robila chúďa, alebo blázna?" Videla som ako jej to v hlave šrotuje.
Niečím, pri čom nepotrebujem hlas. Prikývla som.
"Napadá ťa niečo také?" Chcela som, aby na to prišla sama, čo by chcela robiť. Čím sa chce živiť a čo ju bude baviť. Nemohla som jej niečo podstrčiť ako hotovú vec.
Hudba. Keramika. Maľovanie. Fotografovanie. Písanie príbehov. Tancovanie. Vyratúvala mi to na prstoch. Zasmiala som sa.
"Presne tak. A je niečo z toho, čo by ťa bavilo? Čo by si chcela robiť? Čo by ťa vystihovalo? Niečo, prostredníctvom čoho chceš k ľuďom hovoriť?" Zamyslela sa nad mojimi otázkami.
Myslím, že tancovanie. Ale hudba ma veľmi láka. Páči sa mi zvuk huslí.
"Tancuješ už teraz? Alebo sa do toho len pustíš?"
Tancujem už tri roky a strašne ma to baví.
"A tá hudba?"
V tom nemám žiadne skúsenosti. Nemám ani len husle.
"Mala si niekde nejaké vystúpenie s tancom?"
Nie.
"Prečo?"
Bála som sa toho, že by chceli, aby som niečo povedala.
"Toho sa báť nemusíš. Proste tancuj tak, že im to vyrazí dych natoľko, že nebudú schopný slova oni." Usmiala som sa.
Prudko a nečakane ma objala.
Usmiala som sa skôr pre seba, ako pre ňu. Pohladila som ju po vlasoch a ona sa odtiahla.
Z ničoho nič začala tancovať. Presne tu, uprostred chodby a usmievala sa pri tom, ako najšťastnejšie dieťa na svete.
Nejaké dieťa za mnou zvýsklo a ja som sa otočila. Na Sophiu sa dívalo pol oddelenia. Môj úsmev sa rozšíril, keď som videla ako ich ohúrila. Všimla si ich aj ona a tak zastala. Vystrašene sa na mňa pozrela.
"Neboj sa. Bude to v poriadku, len pokračuj." Povedala som jej a ona sa opäť rozhýbala. Pohybovala sa plynule a ladne, nie ako väčšina tancujúcich detí.
Obecenstvo jej začalo tlieskať do rytmu a ona zrýchlila.
Vymýšľala choreografiu za pochodu a vyzeralo to náročne, no výsledok bol úchvatný. Zrazu zastala a hruď sa jej divoko dvíhala. Usmievala sa na všetkých okolo a decká sa na ňu vrhli ako na sladkosti zadarmo.
Pýtali sa jej a vykrikovali jedno cez druhé, ale Sophia mlčala.
Videla som ako jej šťastie a smiech miznú z tváre a práve vtedy som zapískala tak prenikavo, až si všetci zakryli uši.
"Ona nerozpráva, ale počuje. Preto je teraz tu, takže sa neprekrikujte a po jednom sa jej pýtajte a hovorte čo chcete, aby vedela, a ty," otočila som sa na Sophiu. "skús k nim hovoriť tak, aby ťa pochopili aj tí, čo neovládajú znakovú reč." Zmetene sa na mňa pozrela a ja som naznačila jednému dievčaťu, aby povedalo čo chce.
"To bolo nádherné." Rozplývalo sa dievčatko.
Ďakujem. Naznačila rukami Sophia.
Dievčatko sa na mňa nechápavo zahľadelo.
"Sophia? Ako by si jej inak ukázala, to čo si povedala?" Dievčatko sa zase pozrelo na Sophiu.
Tá sa usmiala od ucha k uchu a šťastne prikývlo. Dievčatko jej úsmev oplatilo.
"To bolo ďakujem, však?" Spýtala sa ma.
"Ona ťa počuje, nepýtaj sa to mňa. Mám ale ešte lepší nápad. Decká, chcete sa naučiť znakovú reč?" Spýtala som sa všetkých a ozvalo sa mi zborové áno.
Dopadlo to tak, že si na zem posadali okolo Sophie a postupne sa jej pýtali, ako sa čo ukáže rukami.
Deti sú ako špongie na vedomosti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama