Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

4. Kapitola – Rozhnevaný Gibbs?

29. února 2012 v 21:26 | Simon |  NCIS - poviedka o Kelly
Neviem či budú ešte nejaké kapitoly okrem tejto z iných pohľadov, ale toto je momentálne posledná. Inak to bude z pohľadu Kelly. Pekné čítanie, vaša Simon



***Anthony Dinozzo***


"Zlé ráno?" Spýtal som sa Zivy.

"Nie Tony! Len nenávidím tie ranné zápchy! Kam tý ľudia chodia?!"

"Žeby tam kde ty?" Zazrela na mňa tým svojím vražedným spôsobom.

"Kde je šéf?"

Túto otázku som si kládol poslednú pol hodinu. "Išiel niekam s riaditeľkou."

"S Jenny?"

"Máme aj inú riaditeľku? Možno má nejaké zlé dvojča s ktorým odišiel Gibbs." Opäť ten jej pohľad.

Miloval som, keď som si z nej uťahoval.

"Zlé dvojča? To máš zase z jedného z tých tvojich hlúpych filmov?"

"Nie sú hlúpe. Ale áno. Zlé dvojčatá sú v rôznych filmoch. Napríklad v Star-treku to bol..." Otočil som sa ku schodom vedúcim ku šéfkinej kancelárie, pretože niekto tam dosť kričal.

Spoznal by som ten hlas kdekoľvek. Gibbs práve zbiehal dolu zo schodov a tváril sa... tak desivo ako ešte nikdy v živote. Ani keď zabili Kate sa takto desivo netváril. Okamžite som siahol po zbrani s tým, že máme akciu. Ziva a McGee spravili to isté. Toto bolo na šéfa nezvyčajné. Prebehol okolo nás, ale ani na nás nepozrel.

"Šéf?"

"GIBBS!!! Čo chceš robiť?" Riaditeľka jeho meno zakričala tak nečakane, až som sa mykol nie len ja, ale aj Ziva, aj s tým jej tréningom tichého zabijaka. Šéf sa ale zastavil a pozrel sa na Jenny ako na šialenca.

"Nájdem ich a vystrieľam im mozog z hlavy..." Nekričal a práve ten tichý tón hovoril, že to čo vraví myslí smrteľne vážne.

"To je mi jasné, to som na mysli nemala." Teda, som to len ja, alebo túto konverzáciu nechápu ani ostatný?

"Čo sa do pekla deje?" Naznačil som ústami McGeemu. Ústa mal pootvorené, tak ako vždy keď nevedel čo povedať, alebo keď bol prekvapený. Pokýval hlavou, že netuší. Pozrel som na Zivu ale tá okamžite pokrútila hlavou, že tiež nechápe o čo tu ide.

"V každom prípade ti to ale nedovolím." Gibbs pomaly prišiel späť k nám a ku schodom na ktorých stála riaditeľka.

"Čože?"

"Nedovolím ti ich zabiť..."

"Je mi to jedno. Aj keby si ma za to vyhodila alebo musela zabiť, alebo proti mne poštvala všetky svoje známosti. Ja ich nájdem a zabijem či sa ti to páči, alebo nie."

"Nenechal si ma dohovoriť. Nedovolím ti ich zabiť všetkých. Zostali traja a jednému z nich, ako si pekne povedal, chcem sama vystrieľať mozog z hlavy, za to čo spravili. Tý muži nie sú ľudia a dostávate to práve ako prípad. Som si istá, že urobíš prvé -posledné preto, aby si ich našiel a zničil. Poskytnem ti k tomu všetku moju pomoc a oporu, ktorú bude tvoj tým potrebovať."

Pozrela sa na Zivu.

"Ak budete potrebovať pomoc, okamžite ma informuj."

"Áno riaditeľka."

Pozrela sa späť na Gibbsa.

"Teraz choď,..." Naklonila sa ku Gibbsovi a niečo mi povedala, vystrela sa a otočila sa k nám. "... a vy dostanete v neprítomnosti vášho nadriadeného všetky dokumenty na riešenie vraždy. Ide o nejakú skupinu, možno sektu, ktorá je nebezpečná a treba ju zlikvidovať. Práve k nám prevážajú telo mŕtveho. Je kľúčové, takže budete musieť počkať aj na Duckyho pitevnú správu."

Prikývli sme, aj keď sme stále netušili o čo ide. Gibbs išiel k výťahu a do tlačidla na privolanie udrel tak mocne, až ma pri pohľade na to zabolela ruka a prišlo mi úbohého tlačidla ľúto.

Kým sa za Gibbsom zavreli výťahové dvere bolo úplné ticho.

"Aby ste pochopili Gibbsovo jednanie, ide o to, že je preňho tento prípad osobný. Išiel teraz za svedkom, ktorým je dievča, ktoré pozná od jej narodenia. Majú veľmi blízky vzťah. Pre Gibbsa je ako dcéra. Som si istá, že ak niečo v tomto prípade pobabrete..."

"Je po nás a Gibbs sa stane naším katom. Chápem." Skočil som jej do reči.

Stále som bol dosť prekvapený.

"Tak ideme zakrákať na prípade."

"Zakrákať?" Musel som sa zasmiať. Už tu bola viac ako rok a angličtina jej stále robila problém.

"Myslela si zamakať?" Opravil ju jemne McGee.

Ukázala naňho rukou. "To, presne to. Zamakať." Posadila s za stôl a hneď ako sme dostali materiály sme začali pracovať.

Dúfam, že tá baba bude kosť a že ju budem musieť chrániť.

Rád nasádzam život pre ženu v ohrození.

"Čomu sa smeješ?"

"Ja sa nesmejem Ziva, ja sa usmievam a to je rozdiel."

"Zase myslíš na prasačiny však?"

Do frasa!

Vždy ma prekukne...

"Nie, na nič také som nemyslel."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 martan49 martan49 | E-mail | 3. září 2012 v 15:23 | Reagovat

zatiaľ to vyzerá zaujímavo, s týmn tlačítkom to boli trochu detské (myslím toho že ho bolo ľúto toho tlačítka) inak je to naozaj super ako v seriáli a páči sa mi to :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama