Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

5.Kapitola – Kamarátky - časť 2/2

21. února 2012 v 17:02 | Simon |  Tieň nádeje
Kamarátky - časť 2/2



Hrala som na husliach, na gitare, na klavíri, na flaute, na violončele ale najviac som milovala husle. Myslím, že to bolo preto, lebo som na nich vedela najlepšie hrať a bolo to niečo čo som podedila po matke.
Titul mi pridelili po tom, ako som napísala symfóniu pre orchester a sama ho viedla. Mala som vtedy 13 rokov a pokladali ma za najväčší hudobný talent v histórii.
Potom ale prišla tá autonehoda pri ktorej som stratila väčšinu citu v prstoch. Aj keď som skúšala veľa krát hrať, nikdy to nebolo také ako predtým. Stratila som svoje čaro a tak som dvere od hudby zavrela. Stále som však skladala piesne pre rôzne nástroje. Či pre dychové alebo sláčikové.
Hudba bola mojím životom od mojich troch rokov. I keď by som asi stále dokázala hrať na klavíri, nikdy som to neskúšala. Len by som si sypala soľ do rany. Chcela som hrať na husliach nie na klavíri.
V hudobných časopisoch ma rozoberajú dokonca aj teraz. Prečo som odišla? Prečo sa už nevenujem hudbe tak ako kedysi? Avšak titul Princezná strún mi zostal.
Hudba bola nádherná kapitola v mojom živote a rada na ňu spomínam, no taktiež mi tie spomienky spôsobujú istú melanchóliu v srdci. Často krát som uvažovala, že sa do sveta hudby vrátim ako skutočný kritik a skladateľ, no nemala som na to dôvod. Preto som to nechala tak.
Lucy ale vedela o mojom vzťahu k hudbe a tak chcela nech jej spievam nové melódie ktoré si tajne skladám. Stíchla som a Lucy sa na mňa ohromene pozerala. Začala tlieskať a niekto za nami tiež.
Zvedavo som sa otočila a na moje prekvapenie tam stála Sophia.
To bolo nádherné. Povedala mi rukami. Usmiala som sa.
"Ďakujem."
"Kto je to?" Spýtala sa ma Lucy.
"To je moja kamarátka Sophia. Hovorí len znakovou rečou," Pozrela som sa na Sophiu. "toto je Lucy a deti z detského domova. Všetky ovládajú znakovú reč, ktorú som ich učila. Nemusíš sa preto ničoho báť. Budú ti rozumieť." Lucy k nej pribehla a niečo jej povedala. Sophia jej odpovedala rukami a Lucy sa s ňou začala baviť. Odtiahla ju na preliezky a začali sa spolu hrať.
Prekvapilo ma, že som práve tu natrafila na Sophiu. Na malé hnedovlasé dievčatko s hnedými očami. Nečakala som ju tu. Ani že ju ešte niekedy stretnem.
Boli sme vonku, kým sa nezačalo stmievať. Decká boli hladné a vyčerpané a tak sme sa vrátili domov. Lucy a Sophia sa pomaly nechceli oddeliť, ale nakoniec sa rozlúčili s tým, že sa čoskoro uvidia.
V domove som deckám po večeri hovorila strašidelné príbehy, za ktoré som si zaslúžila nesúhlasné pohľady Moniky. Takže som ich musela upravovať tak, aby neboli veľmi strašné a konce príbehov vymýšľali deti, čo bola fakt sranda.
Pred spaním som im rozdala veci čo som im doniesla, ich to veľmi potešilo a následne som všetkých uložila spať.
Nakoniec som skončila v jednej z izieb dievčat na koberci s dekou a vankúšom. Našťastie bolo teplo a tak som sa nemusela báť, že by som prechladla.
Nedeľa prebiehala podobne až na to, že som sa večer vrátila späť do svojho bytu.
Celý nasledujúci mesiac sa skoro nič nezmenilo.
S F4 som sa bavila málokedy, aj keď sa so mnou chceli Tray a Logan s Erikom priateliť. Zato Becci bola neodbytná a všade v škole so mnou chodila. Neustále mi niečo hovorila a ja som si na ňu nakoniec zvykla tak, až som sa s ňou začala normálne priateliť a ani som si to neuvedomovala. To poznanie prišlo neskôr.




Taktiež som sa skamarátila aj s Veronikou ktorú som volala Ronnie. To bola tá baba s priezviskom, ktoré som si nevedela zapamätať. Nakoniec som sa jej meno naučila. Veronika Thorpensorová. Jediná fotografka na škole, ktorá ma sledovala a čakala kedy spravím niečo nečakané a neuveriteľné.
Sledovala ma dva týždne a myslela si, že je silne nenápadná. Viete, ako taká animovaná postavička, ktorá si zapichne do vlasov tri konáriky, postaví sa za krík a myslí si, že je všetko ok.
Nakoniec som sa jej prihovorila a ona sa prestala skrývať. Fotila naozaj úchvatne a keď som si prezerala fotografie, ktoré upravila, tak som sa nestačila čudovať.
Bola veľmi rada keď som jej povedala, že si na obede môže prisadnúť ku mne a k Becci. Všimla som si, že Ronnie nemala Becci v láske. Vysvetlila mi, že je to pre to, čo sa o nej po škole hovorí. To o tom, že je prostitútka.
Raz na obede som presvedčila Becci aby nám povedala o čo vlasne ide. Chcela som to počuť priamo od nej a taktiež som chcela, aby to počula aj Ronnie.
"Moja mama bola vážne chorá. Otec nás opustil keď som bola malá a tak musím matke pomáhať ako viem. Musela som zohnať rýchlo peniaze na to, aby som jej mohla kúpiť lieky čo potrebuje. Nikde mi ale nechceli dať miesto, až mi na ulici jeden muž ponúkol prácu. Prijala som to, aj keď sa mi to hnusilo. Hnusila som sa sama sebe, ale myslím, že je matka len vďaka tomu stále nažive. Preto, lebo som predávala to jediné čo som mohla. Seba." Pri tom ako rozprávala sa jej leskli slzy v očiach.
"Po tom, ako ma Erik vyhlásil za svoje dievča som už nemusela pracovať ako spoločníčka. On mame pomohol, keď som mu o tom povedala. Kúpil jej lieky a zaplatil za najlepších doktorov. Nechápem čo presne mame je, ale začína byť opäť v poriadku. Len vďaka Erikovi." Pri tejto časti jej tvár už žiarila radosťou a láskou.
V ten moment sa vo mne zlomilo moje odhodlanie držať sa späť.
Bol to môj prelom.
Začala som Becci veriť.
Postupom času aj Ronnie, ale stále som mala obavy s chalanov. Myslím, že hlavne preto, že boli muži.
Keď sa ma baby spýtali prečo som bola taká odmeraná a nedostupná, mlčala som. Aj keď som im dovolila, aby sa ku mne priblížili ešte som im nedokázala o sebe nič povedať.
Tie dve sa mi do života priplietli náhodou a porobili mi v srdci riadni zmätok.
V kúte duše som sa stále bála, že ma nejako podrazia.
Ale ako dni plynuli, tak zo mňa všetok strach a nedôverčivosť začali opadať. Dokonca si ku mne našli svoju cestu aj chalani.
Držali sa bokom, no Tray na mňa dával očividne pozor.
Bol pri tom ako ma pozoroval rovnako nenápadný, ako keď ma chcela Ronnie tajne vyfotiť.
Len som nad nimi pretočila očami.
Bola som ale zvedavá ako to celé dopadne.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama