Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

5. Kapitola – Nemocnica smrdí

29. února 2012 v 21:59 | Simon |  NCIS - poviedka o Kelly
Tak snáď posledná nudnejšia kapitola... po tejto plánujem dej už rozbehnúť. Pekné čítanie - Simon



***Kelly Gibbs***


Prebrala som sa a cítila som sa, akoby ma niekto zrazil autom a ešte po mne takých 20 krát prešiel. Otvorila som oči a všade bolo bielo. Nenapadla ma žiadna patetická myšlienka o tom čo som mŕtva a či som v nebi, bolo mi jasné že som v nemocnici. V nebi by to nesmrdeli po dezinfekcii, chemikáliách a boh vie ešte po čom všetkom.

Prečo som ale bola v nemocnici?

Možno ma sem priviedla pre niečo mama a... spomienky ma zaplavili ako cunami.

"Kelly! Kelly!"

"Upokojte sa pane!"

"Slečna Gibbsová, prosím! To nič! Upokojte sa! Už je to v poriadku! Potrháte si stehy a mohli by ste si opäť niečo zlomiť, alebo otvoriť nejakú ranu! Kelly!"

Neviem ako to spravili, ale nejako ma upokojili.

Zavrela som oči a prišiel na mňa útlm. Nezaspala som, aj keď som sa tak cítila.

"Čo je s ňou?! Čo sa deje?!"

"Zažila veľký šok pane! Nemôžete čakať, že sa teraz postaví a odíde akoby nič! Možno bude mať následky do konca života. Nie fyzické, ale psychické. Samozrejme jej ostanú nejaké jazvy, ale väčšina zranení by sa mala celkom vyliečiť."

"A čo tá jej ruka?" Nastalo ticho.

Moja myslel sa vypla a ja som zaspala.


***


"Hmm..." Zamumlala som si a pokrčila čelo. Vstávanie je otrava, ale je to o to väčšia otrava keď sa preberiete a viete že ste mohli ešte spať pretože je skoro. Rozlepila som oči a keď som si ich chcela pretrieť pravou rukou, takmer som od prívalu bolesti zase omdlela.

Pozrela som sa na ruku a uvidela že je v sadre s ktorej trčia kovové tyčky o ktoré som mala opreté previazané prsty. Vyzeralo to čudesne, ale zaručovalo mi to, že rukou nepohnem. Keď som si vybavila čo sa stalo, tam bolo možno dobre, že je v tomto bielom brnení, aby sa zrástla, alebo napravila, alebo niečo také. Keď som s ňou ale chcela pohnúť cítila som, akoby mi v nej Strihoruký Edward robil riadnu šarapatu.

Keď som sa hlbšie nadýchla pocítila som na hrudi ťažobu. Uvedomila som si, že mám hrudník previazaný a bránil mi v hlbokom nádychu. V dolnej časti ma ale trochu pichalo, inak to bolo vcelku ok. Ľavá ruka bola v pohode celá, len ma trochu pobolievalo rameno.

Aj hlavou som mohla pohybovať ako som chcela.

Prešla som k nohám.

Pravá bola v poriadku, ale koleno mi škrípalo a keď som nohu pokrčila, tak ma to bolelo.

Ľavá noha bola postrelená.

To som si pamätala.

Cena za zabitie toho muža.

Strelil ma niekde na miesto kde je lýtko.

Prstami som ale hýbať vedela, takže ochrnutá nie som. Nie je to také zlé, ak nemyslím na to, že je mama...

Chcelo sa mi kričať a plakať, ale viem, že ju mi to nevráti.

Do hája!

Zostala som sama...

"Si hore?" Zašepkal nejaký hlas v miestnosti.

Pozrela som sa tým smerom a uvidela muža s ľadovo modrými očami a striebornými vlasmi. Zalapala som po dychu a slzy som už nedokázala zadržať.

"O...Ocko?" Postavil sa zo sedačky na ktorej sedel a postavil sa tesne ku mne.

Aj napriek nekonečnej bolesti tela som sa vzoprela a natiahla sa po ňom.

Objal ma, aj keď som jasne cítila, že je opatrný.

Šepkal mi, ako som mu chýbala a ako veľmi ma ľúbi a hovoril všetko na čo som ja myslela.

Je tu!

TU!

Pri mne.

"Našiel si ma?"

"Videl som čo sa stalo. Prisahám ti, že to tak nenechám. Zaplatia za to životom. Nedovolím, aby ti ešte niekto v živote ublížil. Budeš 24 hodín pod mojím dohľadom a pod dohľadom NCIS ak náhodou nebudem môcť byť pri tebe. Nedostanú sa k tebe. No skôr ako sa uzdravíš a ako so mnou pôjdeš do NCIS chcem, aby si sa vydávala za niekoho iného. Mám veľa nepriateľov princezná. Si moja slabina. Vždy si ňou bola a vždy ňou budeš, pretože si človek ktorý je pre mňa najdôležitejší na svete. Dostaneš iné priezvisko. Jenny to vybaví. Teraz keď ťa mám konečne u seba nedovolím aby sa ti niečo stalo."

Opakoval to dookola.

Mumlal mi tie slová do vlasov a ja som mu plakala na ramene.

Nemohla som uveriť, že je tu so mnou.

Smrť jednej milovanej osoby mi priniesla do cesty ako náhradu inú.

Otca si už ale zobrať nenechám.

Nebude jediný kto bude bojovať za človeka ktorého miluje.

Starec bláznivý...

Ak je tu so mnou, tak všetko zvládnem.

Aj ten horor, ktorý som prežila.

Od teraz to bude poriadne zaujímavé.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama