Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

6. Kapitola – Problémy? - časť 2/4

21. února 2012 v 17:05 | Simon |  Tieň nádeje
Problémy? - časť 2/4



"Ty si nemyslíš, že som ten najúžasnejší človek na svete! A ja som! Nechcem ťa tu!" Kričal na mňa stále tým jeho typickým vysokým hlasom.
"Prepáč, ja..."
"Nehovor na mňa ty temné dievča!" Vykopol ma z miestnosti a zabuchol za mnou dvere.
Prievan mi rozfúkal vlasy.
"Temné dievča...?" Povedala som zatvoreným dverám.
Šokovane som sa obzrela okolo seba. Tak toto sa zapíše ako jedna z mojich najdivnejších chvíľ v živote.
Zarazene som sa vydala domov s nechápavým výrazom na tvári.
Neznámo? Skôr by sa to malo volať Trapno, alebo Rúžová, či Cvokáreň pretože, ak by som tam mala byť každý štvrtok, tak by mi určite preskočilo.
Do teraz som sa nestretla z gayom, no myslela som si, že sú úplne normálny a nie hentaký. Aj keď on je fakt unikát... Nebudem len kvôli nemu teraz hádzať všetkých gayov do jedného vreca. To by bolo hlúpe.
Večer som sa rozhodla zájsť do svojho najobľúbenejšieho klubu v meste. Volal sa Zapadajúce slnko, ale ja a moji kamaráti sme ho volali proste Zapadákov. Vo vnútri som mala svoju druhú rodinu. Väčšina zamestnancov bola z rovnakého detského domova ako ja.
Vošla som dnu a hneď zbadala pri barovom pulte Jareda. Jared bol pre mňa ako brat. Rozbehla som sa k nemu a hodila sa mu okolo krku. Rozosmial sa a tuho ma objal.
"Krpec! Už si tu nebola celú večnosť!" Posťažoval sa a pustil ma. Postrapatil mi vlasy čo mal vo zvyku a usmial sa na mňa od ucha k uchu.
"Mary?" Ozvalo sa od najbližšieho stola.
Obzrela som sa a zbadala F4 a Becci.
"Ahojte." Pozdravila som ich.
"Poznáte sa?" Spýtal sa ma Mark.
"Hej, ale zľavu si nezaslúžia. Sú to zazobanci. Poriadne ich vyšťav." Uškrnula som sa.
"To nebolo milé." Zamračil sa na mňa Mark.
"Oni to zvládnu. Všakže?" Spýtala som sa ich. Tray len pokrútil hlavou, ale Erik jednoznačne prikývol.
"Dobrý večer, moji milí hostia!" Ozval sa niekto na pódiu. Prekvapene som sa otočila a zbadala tam Stefana. Bol to majiteľ tohto klubu, alebo baru, alebo ako to mám nazvať.
"Rozhodol som sa Vás dnes pobaviť svojimi vtipmi." Oznámil nám.
Zdesene sme sa s Jaredom na seba pozreli.
"Toto bude zlé."
"Nie len zlé, toto bude katastrofa."
"O čom to hovoríte?" Spýtal sa nás Logan.
"Stefan nevie hovoriť vtipy. Sú buďto out, alebo bez pointy, alebo úplne od veci. Naposledy sa snažil vtipkovať pred rokom a pol a tento bar skoro nezostal celý. Hostia odchádzali pobúrení, znudení a otrávení. Nepáčilo sa im to a potom sem nikto dlho nechodil. Mávame tu len stálych zákazníkov a niečo takéto nám škodí." Vysvetlil im rýchlo Jared. Pozrel sa na mňa. "Musíš niečo vymyslieť, sestrička. Takto nám strašne padnú tržby."
"A čo mám podľa teba asi urobiť?"
"Čokoľvek! Si najvtipnejší človek akého poznám."
Ryan sa zasmial. "Tak to si asi dosť uzatvorený kamarát." Povedal posmešne.
Stefan začal hovoriť nejaký vtip o deravej ponožke. Zaúpela som.
"Mary..."
"Prečo nevymyslíš niečo ty?"
"Ak by som niečo spravil, vyhodil by ma."
"Skvelé." Poznamenala som ironicky.
Pozrela som na Stefana, potom na Jareda a nakoniec na stôl F4. Hľadala som inšpiráciu k žartíku. Pozrela som sa na to, čo mali na stole. Nejaké pitia a nádobku na ľad.
Zarazila som sa. Pozrela som na Stefana a premerala si ho. Pozrela som sa zase na ich stôl a nakoniec som sa s úsmevom pozrela na Jareda.
"Väčšinou nemám rád tieto tvoje úsmevy, pretože znamenajú riadne problémy, ale teraz som za tento úsmev nesmierne rád." Priznal sa.
"Čo ťa napadlo?" Spýtal sa ma napokon podozrievavo.
"To hneď zistíš." Odpovedala som mu.
Stefan teraz hovoril nejaký vtip o snehových vločkách. Jemu bolo jedno, že vonku je leto. Také tématické vtipy. Pomyslela som si ironicky.
Nahla som sa nad stôl F4 a zobrala si kovovú naberačku na kocky ľadu. Jednu som si do nej chytila a ukázala ju s úsmevom Jaredovi.
"Nechápem." Povedal mi.
Prevrátila som očami a pozrela sa na zákazníkov. Netvárili sa nadšene, ani pobavene. Rozbehla som sa ku schodíkom, ktoré viedli na pódium tak, aby ma Stefan nevidel. Z boku som vyšla na pódium a pozrela sa do publika. Dala som si rýchlo prst na pery v znaku nech ma neprezradia.
Ukázala som im naberačku s kockou ľadu a usmiala sa. Začala som sa prikrádať ku Stefanovi tak, aby ma nezbadal. Keď som bola približne dva kroky od neho jedna z dosiek na ktorých som stála zavŕzgala. Stuhla som uprostred pohybu a vydesene sa dívala na Stefana. Všetko som to hrala pre divákov. Nechcela som to pokaziť.
Stefan sa však ani len neobzrel, zato diváci sa viditeľne mojím strachom zabávali. Presunula som svoju váhu na nohu ktorá bola v bezpečnom území a vŕzgajúcej podlahe som pohrozila prstom. To vyvolalo ďalší smiech.
Dala som si pozor kam šliapem a priblížila sa celkom ku Stefanovi. Nečakane rozhodil rukami a ja som len tesne uhla z jeho dosahu.
"Nebolo to také zlé, ak by sa pozeral pred seba." Hovoril. Ani som nevnímala o čom hovorí.
Zase som sa k nemu priblížila a zozadu za krkom mu potiahla košeľu tak jemne, aby si to nevšimol. Golier mu vždy odstával, takže to nebolo veľmi ťažké.
Práve vo chvíli kedy to ale zaregistroval, som mu za golier vhodila kocku z ľadom.
Začal poskakovať, kričať, nadávať a rozhadzovať rukami. Tváril sa tak strašne vtipne, že som sa už proste nedokázala tváriť, že tam nie som. Rozosmiala som sa a nebola som sama, kto sa smial.
Pribehla som na kraj pódia a poklonila sa na všetky strany.
To už sa ale Stefan zbavil svojho ľadového teroristu za zapravenou košeľou. Tvár mal červenú od hnevu a poníženia.
Pridupotal ku mne a napriahol sa v tom, že ma udrie. V poslednej chvíli som sa zohla čo nečakal a tak sa doslova strepal z pódia. Snáď ani nemusím hovoriť, že to vyvolalo ešte väčšiu salvu smiechu.
Nakukla som cez okraj pódia a uvidela ako sa Stefan zbiera zo zeme. Pristúpila som k mikrofónu.
"Tak to bol náš úžasný komik Stefan!!!" Zvolala som s úsmevom.
Zdrhla som z pódia než sa stihol dotyčný spamätať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama