Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

7. Kapitola – Rozpory - časť 1/3

21. února 2012 v 17:10 | Simon |  Tieň nádeje
7. Kapitola - Rozpory



Monika mi v decáku povedala, aby som sa vykašľala na to, čo mi hovorí rozum a aby som začala počúvať svoje srdce. Nebolo to jednoduché, po všetkých tých predsudkoch čo som si vtĺkla do hlavy, no snažila som sa.
Prešiel ani nie týždeň, no môj vzťah s Trayom sa nejako výrazne nezmenil. Len sme spolu trávili viac času. Sem tam sme sa letmo dotkli, ale to bolo všetko.
Sedela som s nimi na obede a Ryan začal mať blbé poznámky. Bola tam s nami aj Becci a Ronnie.
"To ti pripadám až taký neodolateľný, Timeová? Že s nami všade chodíš? Stačí povedať a ja ti splním tvoje najtajnejšie túžby." Naklonil sa ku mne bližšie.
"Samozrejme, Ryan. Ty si taký sladký. Si ako jedovatá kobra, alebo prerastený chlpatý pavúk. Na zabitie. Teda chcem povedať na zjedenie." Dodala som rýchlo. Sršala zo mňa irónia a prevrátila som nad jeho sklamanou tvárou očami.
Prisunula som sa bližšie k Trayovi, ktorý sa spokojne usmieval. Drgla som doňho lakťom, aby sa prestal na Ryana škeriť.
Všimla som si prenikavý pohľad Ronnie. Ona videla všetko. Aj to, čo nemala. Nenápadne na mňa ukázala prstom, potom na Traya a nakoniec naznačila vo vzduchu srdce. Začervenala som sa a to jej stačilo ako odpoveď. Usmiala sa.
Odvrátila som sa tak, aby mi vlasy zakryli tvár.
Zrazu sa pri našom stole objavil profesor hudobnej čo učil z našej bandy len Logana. Logan sa venoval hudbe a ja som vedela, že sa jej začal venovať po tom, ako videl moje vystúpenie, keď som mala šesť.
Vo chvíli ako som sa dozvedela, že kvôli mne začal hrať na husle a že som jeho hudobný vzor, tak som musela vystrašene zdúchnuť. Nevedela som čo ma k tomu vždy viedlo, ale bála som sa, že by mi kládol veľa otázok.
"Čo Vás sem privádza pán profesor?" Spýtal sa ho Logan. Nepozeral sa však naňho. Díval sa na mňa a ja som ho zrazu spoznala.
Pred niekoľkými rokmi bol na mojom vystúpení ako dirigent. Vedela som o ňom, že sa bojí publika a tak v pohode zvládal jedine post dirigenta. Vtedy bol ostatným ľuďom postavený chrbtom a dokázal ich vytlačiť z hlavy. Keby mal však na niečo hrať, tam by asi ušiel. Nespomínala som si však na to, ako sa volá.
Postavila som sa a mierne sa uklonila ako to mal skladateľ a dirigent pri stretnutí vo zvyku. Poklonil sa v rovnakej chvíli ako ja.
Až potom som si uvedomila, čo som spravila. Urobila som to mimovoľne a tak na mňa teraz vyvaľoval Logan oči. Ako jediný chápal čo sa deje.
"Vedel som, že ste to vy." Povedal mi úctivo.
"Ale prečo ste odišla?" Vedela som na čo sa presne pýta.
Prečo som pred tromi rokmi tak záhadne opustila hudobný svet. Nevedela som, ako mu to lepšie vysvetliť a tak som mu ku tvári vystrela svoje ruky s otvorenými dlaňami. Pozrel sa mi na ne a videla som ako vytreštil od hrôzy oči.
Tento muž miloval hudbu rovnako ako ja. Keď uvidel na mojich rukách jazvy pochopil, že som odišla od hudby, pretože som bola nútená.
Ruky som stiahla.
"Verte mi, že je mi môj odchod ľúto, ale bohužiaľ nemohla som inak."
"O čom sa to rozprávate?" Spýtal sa vykoľajene Logan.
"Prekvapuje ma, že si nespoznal svoj najväčší idol aj keď sedí rovno vedľa teba. Rosemary Timeová synak, je totižto Princezná strún." Povedal a ja som sa pri svojej dávnej prezývke strhla. Logana priam vystrelilo zo stoličky.
"To nie je možné. Mary by nemohla byť..." Pozrel sa mi do očí. "Však nie si?" Spýtal sa ma s podtónom zúfalstva v hlase Logan. Odvrátila som sa.
"Počula si ma, že je môj najväčší sen zahrať Princezne Strún a i tak si mi nepovedala kto si? Počula si, ako som prisahal, že ju jedného dňa nájdem a privediem späť do hudobného sveta. Prečo si nič nepovedala?!" Rozčuľoval sa. Ešte som ho nevidela takého naštvaného.
"Prepáč mi Logan, ale ja som nechcela, aby ste to vedeli. Nechcela som sa už vracať k hudbe. Nikdy."
"Ale prečo?"
"Nikdy si si nevšimol jej ruky?" Spýtal sa ho profesor.
"Viem že má na prstoch jazvy ale,... To snáď nie! Ty už nemôžeš hrať?!?" Spýtal sa ešte viac vykoľajene. V krku som mala hrču, ktorá mi bránila prehovoriť a tak som len záporne zakrútila hlavou.
"Ale...ale... musí existovať nejaký spôsob ako... mohla by si..." Začal habkať.
"Prestaň Logan."
"Si najväčší hudobný talent v histórii vážnej a klasickej hudby." Dopadol späť na stoličku ako vrece zemiakov.
Videla som ako mu začali stekať po tvári slzy. Pristúpila som k nemu a čupla si k jeho nohám. Zadívala som sa mu do tváre kým sa na mňa nepozrel. Chápala som prečo to berie tak ťažko. Práve som mu totižto rozbila sny.
Sny o tom, že si so mnou jedného dňa zahrá. Sny o tom, že ma uvidí niekedy hrať. Sny o tom, že sa vrátim do svetla reflektorov.
"Je mi to tak strašne ľúto." Povedal mi potichu.
"To nevadí Logan. Som rada, že som niekoho priviedla k svojej hudbe. Obzvlášť v dnešnej dobe."
"Len či tomu dobre rozumiem," Ozval sa Ryan. "ty si tá baba, ktorú od svojich 7 rokov miluje? Tá, vďaka ktorej začal ako pominutý hrať na husle? Tá, vďaka ktorej trávil viac času s tou vŕzgajúcou blbosťou ako s nami?" Spýtal sa ma s nadvihnutým obočím. Prikývla som.
"Prestaneš ma ty dievča niekedy prekvapovať?" Potriasol nechápavo hlavou. Pokrčila som ramenami.
"Odpusť mi, že som ti to nepovedala, ale myslím, že bolo lepšie, keď si to nevedel. Mal si nádej, že sa k hudbe vrátim. Nechcela som ti to brať."
"Ja tomu rozumiem. Nedlžíš mi vysvetlenie. Len je mi to strašne ľúto."
"Mne tiež." Postavila som sa a Loganovi zasvietili oči, akoby ho niečo napadlo. Rýchlo sa postavil, čapol ma za ruku a ťahal niekam preč. Otočila som sa k nášmu stolu, ale oni sa tvárili pobavene.
Ťahal ma rôznymi chodbami po škole, až zastal pred zvláštne tvarovanými dverami. Prešli sme cez ne a ocitli sme sa v hudobnej miestnosti. Logan odniekiaľ vyhrabal stoličku a usadil ma na ňu. Potom odbehol k nejakému stolu a chvíľu tam niečo robil. Bolo tu množstvo hudobných nástrojov.
Keď Logan skončil otočil sa ku mne a v rukách držal pripravené husle k hre.
"Trénoval som na túto chvíľu celý život. Dovoľ mi ti zahrať." Prikývla som. Priložil si husle k brade, privrel oči, zaujal postoj, aby mu nič z jeho oblečenia neprekážalo a pustil sa do zložitej melódie.
Spoznala som to po prvých troch notách. Túto pieseň som hrala desať dní po smrti Júlie.
Bola to smutná, ale rýchla pieseň.
Na vystúpení som do nej vložila všetko čo som v sebe mala. Smútok zo straty, bolesť, ale taktiež nádej, ktorá tam stále niekde bola.
Sláčik a prsty mu len tak tancovali po krku huslí. Bolo to úžasné, ale počula som tam kopec drobných chýb. Nerušila som ho od hry a počkala až dohrá.
Ruku so sláčikom spustil k telu a otvoril oči.
Zadíval sa na mňa a čakal čo poviem, alebo urobím.
Netlieskala som. V hudbe nie. Jedine ak niekto niečo zahral absolútne bez chyby. Toto o mne Logan vedel.
"Kde robím chybu?"
Postavila som sa k nemu z boku, kde mal opreté husle a chytila mu prsty na hmatníku.
"Keď robíš dvojhmaty, čiže keď hráš dva tóny v rovnakej chvíli, tak jeden prst povolíš a neznie to tak, akoby to malo. Keďže je táto pieseň z polovice práve o dvojhmate, tak..."
"Som to pobabral." Doplnil ma.
Prikývla som. Začala som mu vysvetľovať kde sa míli a kde by mal čo spraviť. Boli sme v tej miestnosti tri hodiny, ale ku koncu už vychytal všetky chyby a tak to dokázal zahrať.
"O tomto som vždy sníval." Povedal, keď sme vychádzali zo školy.
"Čože?"
"Vždy som si predstavoval ako za tebou po nejakom tvojom vystúpení prídem a požiadam ťa ,aby si ma učila. Predstavoval som si, ako by si na mňa kričala, že mi nič nejde a ako by si sa so mnou radovala, keby sa mi niečo vydarilo. To som ale netušil ako sú moje predstavy mimo realitu. Mary, veď ty si sa tam skoro neusmiala."
"To len preto, lebo si strašný." Povedala som mu a on zvesil plecia.
"Ale radšej by som bola strašná, ako nenapraviteľná a beznádejná. Strašnú hru s teba vytlčiem. S beznádejnosťou by som si však nedokázala poradiť." Logan sa zasmial.
"Takže to znamená, že ma budeš učiť?"
"To znamená, že si mi práve dal dôvod, vďaka ktorému sa môžem vrátiť k hudbe. Ďakujem." Povedala som mu s úsmevom.
Keby som nebola hlúpa, mohla som mu to povedať hneď, ako som prišla na to, že obdivuje moju hru.
"Hej začnem ťa učiť." Povedala som mu potichu.
Logan sa mi musel ale prispôsobovať. Mala som robotu a dobrovoľné práce. K tomu ešte škola.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama