Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

8. Kapitola – Dannyho detský domov - časť 2/2

21. února 2012 v 17:15 | Simon |  Tieň nádeje
Dannyho detský domov - časť 2/2



Neďaleko je park do ktorého brávam decká. Išla som rovno tam. Posadila som sa na hojdačku a tvár si skryla v dlaniach. Neplakala som, len som to musela trochu premyslieť.
"Mary?" Ozval sa niekto pri mne.
"Choď preč Tray!" Povedala som mu a ani som nezdvihla tvár.
Chytil ma za ruku a vytiahol ma z hojdačky. Pevne ma zovrel v náručí a ja som to už nezniesla. Rozplakala som sa ako ten malý chlapec pred chvíľou. Kričala som do Trayovho trička a plakala ako už dávno nie. Všetko som to zo seba dostala von a Tray ma pri tom držal a hladil po vlasoch.
Nevedela som to, no bola som stále ako tie malé decká. Stále som sa cítila sama a nemilovaná i keď som svoju lásku rozdávala kde som mohla. Po chvíli som tam už len stála v Trayovom náručí a dívala sa na preliezky. Boli sme ticho. On ma chápal. Preto ma dokázal utešiť.
"Tray?"
"Hmm?"
"Ďakujem."
"Ššš." Ešte chvíľu sme tam len tak stáli.
"Mary? A ten tvoj byt?"
"Žijem v ňom cez týždeň a cez víkend prídem sem. Stále žijem oficiálne v decáku, ale žiť sama mi vyhovuje viac."
"Preto si odmietla nasťahovať sa ku mne?"
"Nie, nie. Tá tvoja ponuka je doslova šialená a prehnaná. Niečo také som proste prijať nemohla."
"Nechcela si."
"Aj to."
"Opakujem svoju otázku dievča. Prestaneš ma ty niekedy prekvapovať?" Spýtal sa ma prichádzajúci Ryan.
"Nie že by som nemal prekvapenia rád, ale väčšinou ich zistím skôr než mi ich dotyčný povie. No ty si pre mňa jedna veľká záhada." Zasmial sa.
"Prečo si nám to nepovedala?"
"Nám je jedno, že si z detského domova."
"Jasné, keby sme to vedeli, išli by sme tam urobiť charitu skôr." Povedal Erik.
Logan mu zato vrazil lakeť do brucha.
"To bolo moc, braček." Povedal mu.
"Nechcel som tým povedať, že ju potrebuje. Len, že by sme jej pomohli." Začali sa hádať a ja som sa rozosmiala.
"Ste divní, ale zvráteným spôsobom vás mám rada."
"Aj mňa?" Spýtal sa s nádejou Ryan.
"Si otravný, namyslený, vtieravý, výbušný, prelietavý, ale áno. Mám rada aj teba." Usmiala som sa.
"I keď si všetko čo som povedala, tak máš aj kladné vlastnosti. Napríklad za svojimi priateľmi stojíš, nech sa deje čokoľvek. To je niečo za čo ťa mám rada." Vyvalil na mňa oči a potom sa naplno rozosmial.
"Tak ďakujem."
"Mary? Nechceš nám povedať čo sa stalo?"
"Dobre, ale nebude to pre mňa ľahké." Odvetila som.
"Pred tromi rokmi som išla so svojou rodinou na rodinný výlet. Tam sa to všetko skončilo."
Preniesla som sa v myšlienkach do minulosti.

"Richard mi stále robí zle!" Sťažovala som sa na ceste v aute.
"Prestaň svoju sestru provokovať Rich!" Okríkla ho moja nevlastná matka.
Rich ma štuchol palcom do rebier.
"Rich!" Napomenula som ho. Začal ma štekliť.
To zase vyrušilo otca pri riadení. Auto sa na diaľnici trochu zatriaslo.
"Tak a dosť! Ak okamžite neprestanete, vysadím vás tu a nechám vás napospas zvieratám." Rich mi prestal robiť zle a ja som stíchla.
Keď otec zreval bolo lepšie sa mu pratať z očí.
Bohužiaľ si Rich voči svojmu nevlastnému otcovi ešte nevybudoval dostatočný rešpekt.
Preto mi po chvíli začal znovu robiť zle.
Odopol mi bezpečnostný pás a ja som ho za to udrela.
Presunula som sa medzi sedadlá a povedala macoche ,nech mu niečo povie. To ale zase vytočilo otca a tak sa otočil dozadu na Richa a začal mu nadávať.
Preto si nevšimol, že nejaké auto malo poruchu a stálo na diaľnici.
Tatko porušoval rýchlostné predpisy a tak išiel o dosť viac než len 130km/h. Ja s macochou sme zvolali na otca, ale bolo príliš neskoro.
Otec narazil do boku toho auta a preleteli sme ponad neho. Cítila som, ako sa vo vzduchu neskutočnou rýchlosťou točíme.
Nepamätám sa kedy som preletela cez predné sklo, ale keď som otvorila oči, ležala som na zemi niekoľko metrov od zdemolovaného auta. Netušila som ani prečo ma tak nehorázne páli chrbát. Začala som sa približovať k autu.
Bolesť som prestala vnímať. Cítila som len nejaké brnenie v ramenách.
Uvidela som, ako sa mama v aute zmieta a pokúša sa vyslobodiť. Auto jej to ale znemožňovalo a rovnako aj jej bezpečnostný pás. Začala som plakať a spolu sa nám podarilo otvoriť dvere. Chcela som jej vyslobodiť nohy, ale nedalo sa to. Pozrela som sa na otca, ale ten mal hlavu celú od krvi a v čele zabodnutú črepinu z predného skla. Zafňukala som a všetko sa mi v tele stiahlo. Povracala som sa vedľa auta a prudko dýchala. Bola to hrôza. Na Richa som sa radšej ani nepozrela, pretože tá strana auta bola snáď v najhoršou stave.
Vrátila som sa na pomoc macoche.
"Mary, uteč preč!"
"Nenechám ťa tu!"
"To auto každú chvíľu vybuchne! Zachráň sa!"
"Ale ja nemôžem. Nechala som odísť mamu, nechcem prísť aj o ďalšiu!" Zaziapala som na ňu. Len sa na mňa usmiala.
"Vždy som ťa ľúbila, daj na seba pozor." Povedala mi.
Natočila sa ku mne i keď bolo vidieť, že ju ten pohyb bolí. Chytila ma z celej sily ktorej bola schopná a odsotila ma od auta. Zapotácala som sa niekoľko krokov dozadu, kde som sa prekoprcla cez okraj diaľnice. Dopadla som do trávy a do hlavy mi udrela neznesiteľná bolesť.
Dívala som sa do neba, keď sa ozvala rana ako z dela a môj výhľad na nebo zakryl plameň a čierny hustý dym.
Začula som strašný krik macochy.
Vtedy som si povedala, že nikdy nechcem umierať v plameňoch.
Pri tej myšlienke a bolesti ktorú som cítila som stratila vedomie. Nevedela som, čo bolí viac. Či zranenie na chrbte, alebo moje potrhané srdce na kusy.

Vrátila som sa myšlienkami späť ku chalanom a na priestory ihriska.
"Ty nie si normálna Mary." Povedal mi Logan.
"Čože?"
"Nič, ja len že by som na tvojom mieste bol niekde v blázinci, alebo by som sa voľakde asi zabil."
"Myslela som na samovraždu, ale potom som si spomenula na obe svoje matky. Obetovali sa, aby som ja mohla žiť. Táto myšlienka mi v tom vždy zabránila."
"Mne sa zase práve minuli všetky vtipné poznámky." Povedal mi Ryan. Tray ma k sebe otočil a tak ako predtým, ma nečakane pobozkal na pery.
Ryan a Logan obdivne zapískali a Erik sa zasmial.
"Nemusíš byť už viac sama, Mary. Počul som čo si vravela v deckom domove. Síce som ti povedal, že počkám no i tak sa ťa pýtam. Budeš moje dievča?"
"Tak toto je pekne trápne." Povedala som, no musela som sa usmiať. Traya som si pritiahla k sebe a pobozkala ho na čelo ako malého chlapca.
"Rada. Ale varujem ťa. Dáš ruky kam nepatria a dolámem ti prsty." Zamračila som sa naňho.
Ryan sa na celé kolo rozosmial. Prevrátila som očami a rozbehla sa po ňom. Chvíľu som ho naháňala ,ale potom ma to prestalo baviť. Vrátila som sa k ešte stále prekvapenému Trayovi.
"Čo?"
"Nečakal som, že budeš súhlasiť."
"Ronnie mi na plaveckom niečo povedala a tak som o nás začala uvažovať. Vďaka vám som si tiež spomenula, že obe moje mamy chceli nech žijem šťastne a nech vo svojom živote nič neľutujem. Ty si moje šťastia, Tray. Len dúfam, že svoje rozhodnutie nebudem ľutovať." Povedala som mu.
Nečakaný vietor mi rozfúkal vlasy a ja som z nevysvetliteľného dôvodu zacítila maminu voňavku. Zavrela som oči a nechala sa do tej vône zabaliť. Cítila som sa doma a ani ma neprekvapilo, keď ma Tray zozadu objal. To môj pocit len posilnilo.
Teraz som vedela, že som urobila dobre.
Možnože začnem byť konečne šťastná.
Už bolo načase.
Chcem už žiť normálny šťastný život plný pubertálnych problémov.
Boli sme ešte chvíľu vonku a Logan mi vyrozprával, ako sa dal dokopy so super modelkou Hope. Bolo to celkom vtipné. Vraj sa poznajú už veľmi dlho a on ju videl, keď prvý raz prešla po pódiu. Údajne sa z neho kvalitne strepala a rovno pred neho. On jej pomohol na nohy a tak sa zoznámili. Scéna ako z filmu.
Logan na to spomínal s úsmevom na perách. Povedal mi, že nás dve zoznámi ak budem chcieť.
Prikývla som.
Poznám veľa ľudí z rôznych kruhov, ale z modelingu nikoho. Som na ňu zvedavá. Ale teraz vraj bola mimo krajiny, takže ju spoznám, až keď sa vráti.
Zvyšok víkendu prebehol už pokojne. Nevrátila som sa však do decáku, ale domov. Hrala som sa s Romeom v izbe.
"Pusti to! No ták! To je môj obľúbený sveter! Choď si žužľať niečo iné!" Rozčuľovala som sa, no hneď na to som sa začala smiať.
Naťahovali sme sa oňho, ale predsa len je to viac ako 50kg monštrum.
Sveter sa mi vyšmykol z rúk a ja som dopadla na zem. Romeo nečakal, že sveter pustím a tak sa prekoprcol dozadu.
Začala som sa smiať.
Romeo ku mne pribehol, pustil mi sveter k nohám a oprel sa o mňa svojím huňatým telom.
Chcel, aby som ho objala a pohladila. Nevidela som dôvod prečo to neurobiť.
Začala som ho hladiť, opretá o stenu a s hlavou plnou myšlienok.
Romeo sa mi začal pod rukami chvieť a o sekundu na to mu z hrdla vyšlo hlboké výhražné zavrčanie.
Prekvapene som sa odtiahla.
Romeo sa začal dívať na dvere.
Prikrčil sa, čo znamenalo, že sa niekto blíži. Bežne takto nereaguje, ale predsa len bolo o chvíľu jedenásť a o takomto čase sa vonku v tomto paneláku nikto nepohybuje.
Začala som mať obavy a potichu som napomenula Romea nech stíchne a nech sa stiahne.
Za mojimi dverami sa objavila niečia silueta. Bola som si istá že ide o muža.
Naplnil ma strach.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama