Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

9.Kapitola – Nájomník - časť 2/5

21. února 2012 v 17:25 | Simon |  Tieň nádeje
Nájomník - časť 2/5


"Ty...žiarliš?" Spýtala som sa ho to.
Zdvihol ku mne tvár a všimla som si ,že sa hnevá. Prešiel ku mne a ja som pred ním vyľakane cúvla. Narazila som do steny a on vrazil rukou do steny vedľa mojej hlavy. Romeo zavrčal.
"A nemal by som žiarliť, keď mi moje dievča povie, že tu má oblečenie nejakého chalana?!" Postupne zdvíhal hlas.
"Tray..."
"Koho je to oblečenie? Podvádzaš ma?! Kto je to!" Díval sa mi do očí a v tých svojich mal neskutočný hnev. No mal tam aj obavy. On si sebou nebol istý. Ako som ho mohla upokojiť bez toho, aby som ho rozzúrila?
Prekonala som tých pár centimetrov čo nás delilo a pobozkala ho. Bolo to prvý krát čo som ho pobozkala ja. Odtiahla som sa.
"Tray, nedokázala by som ta podviesť, to si zapamätaj. To oblečenie je otcovo. Nechcela som ho vyhodiť, pretože mám veľa spomienok, ktoré mi pripomína." Objal ma a brblal mi do vlasov ospravedlnenia. Usmiala som sa.
Bola som rada, i keď to bolo zvláštne, že mu na mne tak záležalo a že ho predstava toho, že by som mala niekoho iného, rozčuľovala. Objala som ho pevnejšie a vychutnávala si jeho blízkosť. Stáli sme tam asi večnosť.
Potom som mu dala oblečenie a ukázala mu kúpeľňu. Šomral si v nej, že keď rozprestrie ruky tak sa dotkne steny na každej strane kúpeľne. Len som sa mu zasmiala.
Spustila sa voda v sprche a ja som len dúfala, že ešte zostalo dosť teplej vody. Podľa jeho zajačania asi nie. Začala som sa mu strašne smiať. Nemohla som si pomôcť.
"Mary! Keď sa dosmeješ na môj účet, mohla by si mi dať nejaké uteráky?" Zarazila som sa, pretože som mu ich skutočne zabudla dať.
Zobrala som nejaké zo skrine a išla ku dverám do kúpeľne.
Zaváhala som. Je nahý?
Začervenala som sa tak strašne až som to sama cítila.
"Mary?" Trhla som sebou.
"Položím ti ich pred dvere, tak si ich potom vezmi." Začula som jeho smiech, čo spôsobilo, že sa mi do líc vlialo ešte viac krvi.
Rýchlo som ich položila na zem a vrátila sa späť k Romeovi do izby. Roztiahla som posteľ a pripravila ešte jeden vankúš a deku. Periny som ani nemala.
"Mohla si ma varovať!" Vyčítal mi.
"Tá voda bola pekne studená!" Pokračoval a ja som sa musela zase zasmiať.
"Tebe je to vtipné, ale ja som niečo také ešte nezažil."
"To myslíš vážne?"
"Iste. Žijem na lepšom mieste ako je..."
"Ehmm ehm." Odkašľala som si, aby si uvedomil, kde je a čo chce povedať. Ak by začal na môj byt nadávať, pekne rýchlo by skončil chlapec na ulici.
"Prepáč. Viem, chovám sa ako malý rozmaznaný harant. Ale ja si nemôžem pomôcť."
"Tak sa to aspoň pokús prehliadnuť." Povedala som mu. "Som rada, že je ti otcovo oblečenie dobré."
"Ďakujem ti." Cítila som v tom viac ako len vďaku za oblečenie. Pozrela som sa mu do očí a prikývla. Bol nádherný, keď mu stekala voda z vlasov.
"Sadni si sem na stoličku, donesiem lekárničku a ošetrím ti tú ranu pod okom." Natrela som mu to nejakou hojivou masťou, pri čom sa sťažoval, že to strašne štípe.
"Si chlap nie? Tak to vydrž!" Povedala som mu ako malému dieťaťu. Oddýchol si, keď som lekárničku odniesla preč. Vrátila som sa späť do izby a priblížila som sa k nemu.
Chcela som ho pobozkať keď mi zazvonil mobil.
Zdvihla som ho a do uší mi udrel Andyho rozrušený hlas.
"Mary! Mary! Niekto chcel vykradnúť spoločnosť!" Vravel mi strašne rýchlo.
"Upokoj sa!" Povedala som, ale absolútne ma ignoroval.
"ANDREW!" Zrevala som do mobilu.
Tray sa až mykol.
"Vravím ti, aby si sa upokojil. Čo sa deje? Kde si?"
"Som v hale a čakám na teba. Prišli sem piati maskovaní muži a chceli po nás nejaké dokumenty a peniaze. Freddy sa ale činil a tak ich vystrašil. Veď kto by sa nebál rozzúreného Freda. Ale postrelili ho."
"To nemyslíš vážne! Ako je na tom? Kde ho postrelili?" Spýtala som sa ho a už sa začala obliekať. Musela som tam ísť.
"Našťastie je to len škrabnutie, ale dosť krvácal. Neviem ako na tom je teraz. Je v nemocnici."
"Do kelu! Vydrž! O pár minút som tam!"
"Potrebujeme vybaviť pár vecí s políciou a na to potrebujú teba."
"Viem, ako vravím, hneď som tam." Zložila som a obliekla si bundu.
"Čo sa deje?"
"V práci sa stala nehoda. Prepadli ich a ochrankára postrelili. Musím tam ísť a potom do nemocnice ísť zistiť, ako na tom je ten ochrankár. Je to kamarát a skôr ako ťa napadne žiarliť, tak je ten ochrankár v rovnakom veku v akom by bol teraz môj otec." Rýchlo som ho pobozkala na líce, pohladila Romea a vydala sa k dverám.
"Romeo stráž! A nedovoľ mu, aby za mnou šiel." Ukázala som na Traya.
"Za chvíľu budem späť. Neboj sa o mňa."
"Chcem ísť s tebou."
"Nie. Ešte k tomu si stále mokrý. Nechcem, aby si ešte prechladol len preto, že musím niekam odbehnúť. Kľudne si ľahni a buď ako doma."
"Aspoň mi povedz, do akej nemocnice to išiel."
"To ešte neviem, ale predpokladám, že to bude hlavná."
"Dobre. Buď opatrná." Niekto dole krátko zatrúbil. Andy mi asi zohnal odvoz.
"Tray, vravím ti, kľudne si ľahni. Za hodinku by som mala byť naspäť."
"Nepáči sa mi, že niekam ideš takto neskoro."
"Zvláštne."
"Čo?"
"Že sa o mňa niekto bojí a že musím niekomu hovoriť kam idem." Povedala som. Tray mi dal ešte rýchly bozk a ja som vybehla von.
Dolu ma čakal môj osobný šofér Manuel. Nasadla som do auta.
"Ako to vyzerá Many?"
"Nemáme žiadne škody. Len Freddy je trochu zranený."
"Prepáč, že sme ťa museli o takomto čase vytiahnuť s postele."
"Je to moja práca."
"Áno, ale tvojej žene a dcérke som prisľúbila, že ťa v noci nebudem povolávať." Usmial sa do spätného zrkadla.
"Ste niekedy až príliš láskavá slečna. Nerobte si o mňa starosti."
"Počkáš ma potom vonku? Chcela by som ísť zo spoločnosti ešte za Fredom."
"Isteže."
"Ďakujem." Zvyšok cesty sme boli ticho.
Keď sme prišli pred spoločnosť, ani som nepočkala kým auto celkom zastaví a už som z neho bola vonku.
Boli tam policajné autá a bariéry.
Taktiež tam bolo dosť zvedavých ľudí a už tu boli aj novinári.
Toto je zlé.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama