Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

9.Kapitola – Nájomník - časť 3/5

21. února 2012 v 17:26 | Simon |  Tieň nádeje
Nájomník - časť 3/5


Keď sme prišli pred spoločnosť, ani som nepočkala kým auto celkom zastaví a už som z neho bola vonku.
Boli tam policajné autá a bariéry.
Taktiež tam bolo dosť zvedavých ľudí a už tu boli aj novinári.
Toto je zlé.
Prišla som k bariéram a policajt ma cez ne nechcel pustiť.
Skvelé.
"Nemala by si byť doma v posteli slečinka?" Spýtal sa ma.
Slečinka?
Slečinka?
Hlupák.
Toto miesto je môj domov a on mi bráni sa dostať dnu!
Následne som si uvedomila že robí len svoju prácu. Ako ho ale odlákam, tak aby som sa prešmykla dnu?
Mala som chuť ukázať na druhú stranu a zakričať niečo ako: "Aha medveď!" Ale na to by asi neskočil. Ako by som ho teda mohla prinútiť, aby sa odo mňa odvrátil?
Predsa len som ukázala na opačnú stranu k ľuďom ktorý sa zvedavo prizerali.
"Aha! Tamtá žena omdlela! A tuším je tehotná!" Zakričala som zdesene. Zabralo to.
Policajt sa odo mňa celkom odvrátil a ja som prebehla popri ňom. Všimol si to a začal na mňa kričať. Rozbehol sa za mnou.
Priam som vrazila do otočných dverí a vletela do spoločnosti. Uvidela som Andyho a tak som dobehla k nemu.
"Konečne si tu!" Zvolal Andy.
"V týchto situáciách ľutujem, že ľudia nevedia o tom kto vlastne som."
"Prečo?"
Ukázala som za seba a on sa zatváril dosť zmetene. Obzrela som sa, ale policajt tam nebol. Hlavu som nechápavo otočila na jednu stranu.
"Kam zmizol? Veď bol tesne za mnou." Nechápala som.
"Myslíš toho policajta čo mal výraz ako nejaký splašený býk?" Spýtala sa ma Brenda, jedna z mojich deviatich poradcov. Mala na starosti zamestnancov.
"Hej! Kam šiel?"
Zasmiala sa. "Dvere ho akosi vyhodili zase von."
"Čože ho dvere?" Spýtala som sa nechápavo ale so smiechom v hlase.
"Roztočila si ich až priveľmi, no a to spôsobilo, že nestihol vybehnúť, takže vyšiel až vonku. Potom nahnevane rozhodil rukami, chvíľu to vyzeralo, že sa znova vráti, ale nakoniec len niečo povedal a vrátil sa na svoje miesto." Jej tvár ale zrazu zvážnela. "Ideš za Fredom?"
"Áno."
"Mohla by som sa k tebe pridať?" Brenda bola na túto prácu skvelá. O všetkých sa zaujímala a radila im. Keď sa niekomu niečo stalo, bola medzi prvými na mieste, aby pomohla. Prikývla som.
Presvedčila som sa, že je spoločnosť zaistená. Dala som niektorým zamestnancom pokyny na to, čo majú povedať novinárom a uistila sa, že Andy zvyšok zvládne.
Many ma spolu s Brendou odviezol do nemocnice, kde bol Freddy.
"Many? Počkáte tu na pani Buttergenovú a zaveziete ju neskôr domov, dobre?"
"Samozrejme, ale čo vy?"
"Ja si zaistím taxi."
"To nemusíš Mary."
"Trvám na tom." Hlavne preto, lebo som vďaka peniazom od Traya mala na taxi. Vošli sme do nemocnice.
Vydala som sa rovno k informáciám, aby som zistila, kde Freddy je. Bol na treťom poschodí, takže sme išli rovno tam.
"Smie tam ísť len jedna." Oznámila nám sestra.
Dohodli sme sa, že tam pôjdem najskôr ja. Vošla som do izby a pozrela sa na bledého Freda.
"No ty teda vyzeráš." Zaškľabila som sa.
"Nie je to vrcholná forma, ale za pár dní budem celkom ako vypľutá rybička do akvária." Zasmiala som sa. Tie jeho prirovnania niekedy nemali chybu.
"Vraj si stratil veľa krvi."
"No hej. Vyzeral som ako zlý vtip s hranolkou a kečupom." Vedela som, že keď takto vtipkuje, tak to nie je také zlé.
"Povedz medveď, čo chceš ako bolestné od spoločnosti, za svoj udatný čin?"
"Aby si si konečne našla chalana a prestala sa trápiť." Povedal mi smrteľne vážne.
"Potom by som chcel draka, sexy modelku a niekoľko miliónov. To by malo stačiť." Usmial sa.
Prišla som k nemu bližšie a odhrnula mu vlasy so spoteného čela.
"Vieš kto za tým bol? Alebo čo chceli? Na čo sa sústredili?"
"Toto bolo zvláštne Mary. Aj keď si pýtali peniaze a tak... pripadalo mi to, akoby tam boli kvôli celkom inej veci. Aby urobili rozruch, alebo čo. Nepoznal som ich, ani jedného. Ale videl som, že sú neskúsení. Akoby im dal do ruky niekto zbrane, zaplatil im a povedal, aby prepadli spoločnosť. Netuším čo sa deje Mary, ale buď opatrná. Myslím si, že chce niekto spoločnosti uškodiť."
"Nakoniec sme s toho vyšli presne naopak."
"Čože? Akoto?"
"Bolo ich päť a zastavil ich len jediný z ochrankárov a vyšiel z toho len so škrabancom. Nič neukradli a nič nerozbili. Našu spoločnosť doteraz brali za váženú, ale teraz ju budú brať aj za bezpečnú."
"Ale na žiadnom inom mieste by som tak neriskoval."
"Tak prečo tu hej?"
"Pretože som chcel byť hviezda, samozrejme. Ale tiež preto, lebo nikde nezoženiem také dobré miesto, aké si mi ponúkla ty. Obzvlášť, ak nemám dorobenú školu."
"Si skvelý a verný pracovník. Som rada, že si v mojom týme, Freddy. Aj otec ti veril."
"Ale nie tak ako ty. Dal mi prácu údržbára. Až neskôr, po pár rokoch, som opakovane žiadal o prácu v ochranke, až si sa za mňa prihovorila a tak ma do nej nasadil. Mal som veľkého tatka rád. Bol to dobrý človek. A ty si vedieš so spoločnosťou ešte lepšie ako on a to je veľká pochvala Mary."
"Ďakujem."
"Určite sa pri tých opíjačkách tam v nebi na teba díva a je na teba hrdý. Urobila si dobre, že si sa spoločnosti nevzdala. Ale neskutočne mi vadí, že tam máme niekde myš, ktorá je rýchla a neviditeľná a tak nám uniká pomedzi prsty. Mary, niekto chce spoločnosť potopiť ako Titanic. Neviem kto to je, ale keď na to prídeš, nechaj ich vyhodenie na mňa. Vieš ako rád vynášam tento typ smetí."
"Dobre, zaujíma ma kto to je. Vadí mi, že to neviem. Ale ak ho nájdem, tak ho zničím, alebo ju, alebo ich. To je fuk. Zaplatia za to, že ničia môj domov."
"Tak sa mi páčiš maličká!" Zvolal Freddy so smiechom.
"Vonku je Brenda námorník. Prišla ťa skontrolovať."
"Nepúšťaj sem tú babizňu."
"Prečo?"
"Pretože ona určite zistí, že som si nezobral lieky a narve mi ich do krku ako minule." Povedal pošepky.
Niekto zaklopal.
"Počula to! Ide si po mňa!" Zakričal a zakryl sa až po uši.
Rozosmiala som sa.
"Ďalej."
"Skončili ste?" Spýtala sa Brenda.
"Myslím že áno. Maj sa Freddy." Zamávala som tomu človeku pod prikrývkou. Niečo zamrmlal, čo znelo ako pozdrav.
"Netráp ho dlho, mal by odpočívať." Povedal som Brende.
Prikývla a tak som sa rozlúčila aj s ňou.
Vyšla som von a na moje šťastie tu stálo niekoľko taxíkov. Išla som domov. Už mi klipkali oči od únavy.
Zaplatila som za taxík a vybehla po schodoch do bytu.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama