Ak ste tu boli, zanechajte na článku ktorý sa vám páčil komentár :) Reklami mažem!

7. Kapitola – Priznania

2. března 2012 v 21:22 | Simon |  NCIS - poviedka o Kelly
No, takže neviem kedy bude ďalšia, ale snáď čoskoro, ale asi urobím takú vec, že sem nepridám ďalšiu kapitolu, pokým neuvidím minimálne jeden koment k tejto kapitole :) Tak pekný víkend! Simon



Exkurzia so Zivou mi teda veľmi nepomohla. Nakoniec sme skončili u patológa. Ziva ho veselo pozdravila.

"Ahoj Ducky."

"Á, ahoj Ziva. Práve som uložil telo a už len dopíšem správu. Rovno ti ju môžem dať. A kto je táto okúzľujúca, no zranená krásna mladá dáma?"

"Pane, vy teda viete žene zalichotiť."

"Som stará škola slečna..."

"Kelly. Som Kelly."

"Dobre teda Kelly, môžeš ma volať Ducky. I keď moje meno je Donald Mallard."

"Rada vás spoznávam Ducky."

Bol vážne sympatický a vyzeral ako tý starší ľudia čo sa veľmi radi zhovárajú a delia o svoje zážitky.

"Viete, raz som..." a je to tu. Musela som sa usmiať.

Popri písaní pitevnej správy mi hovoril príhodu z Halloweenu. Bol milí. Posuvné dvere sa posunuli.

"Doktor Mallard? Už som odniesol všetky vzorky Abby. Ach Ziva, nevedel som, že ste tu. Abby vravela, že je tu vraj nejaká malá zmija v budove, ktorú teba zaživa pochovať. Vraj je s tebou. O čom to hovorila?"

Stála som za Zivou, takže si ma nevšimol a preto mi uhla z cesty.

"Aha... Prepáč, ja..."

"To nič. Mám rada keď si ma ľudia nevšimnú a hovoria o mne. Aspoň viem na čom som." Usmiala som sa.

"Nechcel som."

"Veď si nič nepovedal. Len si bonzol Abby." Otočila som sa k Zive.

"Mohla by si ma doviesť späť ku Gibbsovi? Myslím, že som videla všetko čo som chcela."

"Iste."

Vo výťahu sa mi zamotala hlava, no nedala som na sebe nič zdať. Pozrela som sa do zeme, aby mi vlasy zakryli tvár.

Nemienila som sa ukazovať v slabom svetle, pred niekým ako je Ziva. Cítila som s nej sebaistotu a silu. Ešte ten tajomný výraz a oči zabijaka, ktorý videl a spáchal vraždy.

Vystúpili sme a trochu som sa zatackala. Ziva išla prvá a tak si nič nevšimla.

Otec sa bavil o niečom s Tonym. Pristúpila som k nemu a zachytila sa jeho ruky. Zhlboka som oddychovala, pretože mi už bolo naozaj zle.

"Kelly? Kelly, čo je s tebou?" Siahol mi na čelo.

"Máš teplotu." Mračil sa. Pozrel sa za mňa na Zivu, ktorá už sedela za svojím stolom.

"Čo sa stalo?"

"Nič sa nestalo. Len sme sa prešli."

"Tak prečo je..." Opäť sa mi raz podlomili nohy.

"Kelly!" Zodvihol ma na ruky a prešiel ku svojmu stolu. Posadil ma na stoličku a rozopol mi jeden gombík na košeli, aby sa mi dobre dýchalo.

"To nič ocko, len som si nedávala prestávky na odpočinok, aby si Ziva nemyslela, že som padavka." Zašepkala som mu to tak, aby to počul len on. Chytil sa operadiel na ruky a vynútil si očný kontakt.

"Nie si padavka. Po tom, čím si si prešla, máš nárok na to, byť slabá a obskakovaná. Ja osobne si ťa doma budem dosť rozmaznávať. Musím si vynahradiť všetko čo som zameškal. Nechaj mojich ľudí, aby ti pomohli. Ak sa budeš musieť o Zivu oprieť, aby si prešla pár krokov tak to urob." Hovoril to tak, aby to počuli všetci. Pozrel sa ale len na Zivu.

"Nechce, aby si si o nej myslela, že je zbabelec a padavka, preto aj napriek bolesti mlčala. Prosím ťa, ona je tvrdohlavá, takže ak niekam pôjdete dovoľ jej, aby sa o teba oprela a zbavila sa tak aspoň trochu svojej bolesti s chôdze." Ziva prikývla a zadívala sa na mňa. Opätovala som jej pohľad a ona sa usmiala.

"Si silná Kelly. Viem to. No aj silný ľudia potrebujú niekedy pomoc a podporu. Rada ti budem oporou ak mi to dovolíš." Bolo to úprimné.

Usmiali sme sa na seba.

Dostala som zimnicu. Otec si vyzliekol sako a zabalil ma doňho.

"Šéf? Práve mi prišlo pár správ k prípadu." Ozval sa McGee od svojho stola. Tám to na monitor.

Vyobrazila sa tam fotografia muža, ktorý ma chcel znásilniť a ktorý mi dolámal ruku. Oči sa mi zaliali slzami a bez toho, aby som si to uvedomila som sa na stoličke schúlila a pritiahla si sako viac k telu.

Otcova vôňa mi dodala trochu sily.

Takmer mi začali tiecť slzy.

Takmer.

Otec sa natiahol v tom že ma objíme, ale to ma vydesilo ešte viac, ako fotografia muža na monitore.

"Nie! Nepribližuj sa! Nesnaž sa ma teraz utešiť!"

"Kelly..."

"Nie! Ak ma teraz objímeš, tak sa zrútim. A keď vravím zrútim, tak myslím naozaj zrútim! Nechcem, aby si ma mal za zbabelú hus, ktorá teraz bude kvôli blbostiam revať a..."

Objal ma. Absolútne môj monológ odignoroval.

"Rozhodne to nie sú blbosti zlatko. Nie sú to blbosti." Chytila som sa ho, ako som vládala a pritúlila sa k nemu. Začali mi tiecť slzy. Trvalo pár minút než som ten trapas bola schopná ukončiť. Oddelila som sa od otca a prešla k monitoru.

"Kelly?"

"Som v pohode. Ufňukanec, ale v pohode. McGee?" Pozrela som sa na muža najbližšie pri monitore.

"Mohol by si povedať čo si zistil?"

"Isteže." Gibbs ma chytil za stuhnuté ramená a pomasíroval mi krk.

"Už sa ti nič nestane. Prisahám." Pošepkal mi do ucha. Prikývla som.

"Takže... Je to Igor Merelion. Jeho..."

"Nie." Skočila som mu do reči.

"Čože?"

"Jeho meno. Nebude to Igor."

"Prepáč. Nechcem byť nezdvorilý, ale ako to môžeš vedieť?" Spýtal sa Tony.

"Vie to." Povedal prosto Gibbs. "pokračuj McGee."

"Je, teda bol, hľadaný za vraždy. Jeho špecialitou je..."

"Týranie, znásilňovanie, lámanie kostí." Opäť som mu skočila do reči, no tentoraz tichšie.

"Nechceš to povedať za mňa?" Spýtal sa ma trochu prudko. O chvíľu myslím, že to bolo kvôli pohľadu agenta Gibbsa sa ospravedlnil.

"Prepáč."

"Neospravedlňuj sa. Je to znak slabosti." Usmiala som sa naňho.

Prikývol.

"Určite toho neviem toľko ako ty McGee. Hovorím len z vlastnej skúsenosti." Ukázala som mu na ruku, ktorá bol až po lakeť v sadre.

To ho už úplne uzemnilo a skrotol.

"Príčinou smrti bol úder do hlavy. Predpokladáme, že to bolo tou palicou, ktorú sme našli."

"Nie je to predpoklad, ale fakt. Bol zabitý tou palicou."

"Ako by si mohla toto vedieť?" Nechápal.

"Viem to. Je to preto, lebo to ja som toho muža zabila."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lux Lux | Web | 7. března 2012 v 18:37 | Reagovat

Ospravedlňujem sa, že nekomentujem všetko :) ale nemám veľa času. A keď sa nájde nejaký tak rýchlo prečítam, teda skôr tvoje kapitoly zhltnem. Čakám na pokračko :) A teraz ku kapitolám. Momentálne ma nenapadá nič iné ako chvála. Dej je nenormálne pútavý a hlavne sa mi páči to, že to nie je tak hŕŕŕ :) Chápeš nie? NO takže dúfam, že keď bude znova čas okomentujem všetky kapitoly. Alebo rovno napíšem nejakú ódu :D

2 Lux Lux | Web | 7. března 2012 v 18:41 | Reagovat

Inak som ešte zabudla :D Ďakujem za venovanie :*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama